Najťažší boj, ktorý môžeme v živote vybojovať, je boj zo sebou, zo svojimi slabosťami, negativitou( závist, hnev, agresivita, lenivost, pýcha,sebastrednosť smutok, ľútosť..atd), niektoré bojové umenia nám poskytujú možnosť, nahliadnuť na seba v inom svetle a začať zmenu na stranu lepšieho. Darmo sme sa natrénovali v nejakom bojovom systéme a vyhrali 1000 bitiek ,pokiaľ nezvládame sami seba.Skúšame sa učiť bojovať nie s tým, čo nám bolo dané a ide nám najlepšie(velka hmotnosť, sila, rýchlosť) ale postaviť svoje bojové umenie na trvácnejších kvalitách. pretože 120 kg mový borec zo vyšpičkovanou formou môže schudnúť, môže si zlomiť ruku, a v prípade, že sa naučil bojovať vdaka týmto kvalitám nič mu nezostane...ak máme niečo nazvať bojovým umením, aj v 70-80 rokoch by som mal byť schopný sa pohybovať, nebyť dokrúteným starým človekom so zničenými klbmi a svetlými spomienkami na mladosť počas ktorej sa zlikvidoval. Sú v podstate dve cesty, jedna prebíjať sa silou, ako tank a zašliapnuť a zlomiť prekážky pred sebou( neprispôsobovať sa ,ale nútiť okolie, aby sa prispôsobilo) a druhá cesta ,ked sa človek stáva stále pružnejším a obteká tie prekážky,ktoré stretáva a učí sa na nich a rozvíja. Tak ja ponímam cestu ,ktorú nám dávajú RBU, a tak sa budeme snažiť pokračovať v tréningoch, Je to cesta vnútorných zmien, cesta nmalých krokov , ktorá môže priniesť určitú kompenzáciu vo svete ,kde dokazovanie vlastnej sily sa stalo trendom(sily ,úspešnosti, dravosti) rozvíjanie mäkkosti, schopnosti prispôsobenia adaptácie, vonkajším podmienkam môže byť príjemnou zmenou..Ak Vám toto je blízke , ste vítaný...:-) Ivan