Súfizmus

Iný Islam: Súfizmuz alebo Islamská mystika Osobné skúsenosti mi potvrdili, že mechanické obrady a náboženské kódexy, rozkazy a zákazy nemajú s Bohom nič spoločného. Sú to produkty náboženských inštitúcii a nemajú v sebe nič duchovného. Duchovnosť je osobný zážitok. Človek ho nájde sám, svojou cestou, nahliadnutím hlboko do seba i do prírody okolo seba a splynutím s ňou. Skutočný Boh je úplne odlišný od Boha náboženskej inštitúcie. Boh inštitúcii je ľstivý, sebecký a vojny chtivý, ale skutočný Boh je milostivý, láskavý a milosrdný. Je láska, nie nenávisť, je milosť, nie zákernosť. Boh nie je len v nebi, ale všade v nás a okolo nás, len je treba k nemu naliezť cestu. Moslimský súfizmuz sa zakladá na pojme "irfánu", čo je vedomosť inspirovaná zjavením a rozlišuje ju od "maarifa", čo je vedomosť pochádzajúca z bádania a skúmania. Ľudia "irfánu" sú súfisti a ľudia "maarify" sú filozofovia. Moslimský súfizmus tiež rozdeľuje ľudské bytosti na dva druhy: Tí, ktorí potrebujú šaríju alebo kódexy, aby vedeli, čo je správne a čo nie je, a "árifún", množné číslo z "árifa", ktorí pravdu poznajú nahliadnutím do seba a priblížením k Bohu. Základom "irfánu" v moslimskom súfizme je "wihdat al-Wužúd", jednota bytia. Všetky stvorenia na celom svete sú božím prejavom a hlbokým nahliadnutím do seba a vôkol seba nájdeme Boha a zjednotíme sa s ním." Človek v sebe spojuje formu Božiu a formu všetkého mieru. Len on prejavuje Božiu podstatu spoločne so všetkými jeho menami a atribútmi. Je zrkadlom, v ktorom sa Boh zjavuje spoločne so všetkými jeho menami a atribútmi. Je zrkadlom, v ktorom sa Boh zjavuje sám sebe, a preto je konečnou príčinou stvorenia. Sami sme atribútmi, ktorými popisujeme Boha, naša existencia je prostým spredmetnením jeho bytia. Ak je Boh pre nás nevyhnutný, aby sme mohli byť, my sme nevyhnutní pre neho, aby sa sám sebe mohol prejaviť." (ibn Arabí, Fusus al-Hikam, Kaménky moudrosti) Alebo ako sa vyjadril mučeník súfizmu Al-Halladž vo svojej krásnej básni k Bohu: Ó moja svätosť! Celým svojím ja som V objatí Tvojej lásky. Odhalil si sa mi, až som uveril, Že si v mojej duši. Obrátil som svoje srdce v to, čo je mimo Teba, a nič už nevidím, než to, že je mi to cudzie - vidím len, že Ty si mi blízky. Tu som v zajatí života, celkom odlúčený od Tvojej dôvernej blízkosti... vytrhni ma, Pane,k sebe z môjho žalára! Výroky Husaina Mansúra Al-Halladža neboli fundamentalistickými teológmi pochopené a obvinili ho z bezbožnosti a kacírstva, za čo bol zavraždení. Moslimský súfizmuz sa vyznačuje duchovnou a hlbokou, otvorenosťou a toleranciou. Je založený na hľadaní duchovnej pravdy, čo postupne vedie k prozreteľnosti srdca a mysle súfího. Zatiaľ čo ostatné vetvy islamu sa zameriavajú predovšetkým na všeobecne zrozumiteľné aspekty náboženstva, na šaríju a kódexy, súfizmuz je založený na priamom vnímaní pravdy alebo Boha cez mystické postupy založené na láske k nemu. Ó krása krás, záhrada uprostred plameňov! Srdce moje podobám všetkým sa otvorilo. Je lúkou, kde gazely sa pasú, je konventom kresťanských mníchov,je pohanským chrámom, je Ka'bou pútnikov, je doskami Tóry, je Koránom, svätou knihou. Vyznávam náboženstvo lásky :ktoroukoľvek cestou sa ťavy lásky vydajú ,tá je mojím vyznaním ,tá je mojou vierou. (ibn Arabi) Súfizmuz stelesňuje množstvo kultúr, filozofií, učení i podstatu ezoterického poznania. Súfisti sú aktívni v rozličných skupinách s veľkou rozmanitosťou názorov. Ich rady vychádzajú zo šíitského islamu, sunnitského islamu, z oboch dohromady alebo z islamu celkom iného.Ako duch zjednotenia s duchom hľadá mystik svoj nový vzťah k svetu. Hodnoty, ktoré zástava svet, a ktoré možno zastával i on sám, než sa vydal na cestu, sa pri zrovnaní s absolútnym božstvom menia na prach. Celkom nepodstatným sa stáva majetok, pretože hodnotu majetku určuje človek, súfista sám. Keď povie o zlate, že je to čisto bezcenný kov, stane sa pre neho takým. Všetko je založené na pozemských, teda nepodstatných veciach, ktoré síce môžu byť príjemné a užitočné, ale tvári v tvar Bohu neobstoja. To neznamená, že by sa mystik snažil zbaviť všetkého hmotného majetku, ale že strata týchto statkov je pre neho takisto ľahostajná, ako ich získanie či trvanie. Omnoho dôležitejšie sú pre nich duše iných ľudí, ktoré na rozdiel od neživých vecí majú podiel na večnosti. Z rozprávania súfijskej tradície sa dozvedáme, že domy súfistov, ktorým osud nadelil viac hmotného majetku než ostatným, sa premenili v útočisko pre všetkých v núdzi, v nocľahárne bezdomovcov, jedálne pre hladných a v ozdravovne pre chorých. Pretože však význam ľudskej duše je daný v jej schopnosti vydať sa na cestu k Bohu, spočíva pomoc, ktorú sa mystik snaží poskytovať svojím blížnym, predovšetkým v poučení o tejto ceste.K tomu, aby sa stal učiteľom druhých, vedie mystika osobný vzťah k Bohu. Zákonite sa tak dostáva do stretu s tými, ktorí sa stávajú učiteľmi z túžby poučovať alebo z moci úradnej. Aby oslobodil človeka zo sveta materiálnych vecí, búra mystik falošné a často skorumpované predstavy o Bohu. Kto lipne na predstavách odmien a trestov, ktoré Boh rozdeľuje hodným a nehodným, nemôže nájsť absolútneho Boha, aby sa k nemu vydal na cestu. Predsa skutočný a jediný Boh, ktorý je Všetkým, nemôže dať človeku nič než seba samého. Mystickú snahu priblížiť sa Bohu pozná islam od najrannejších čias. Islamská mystika je samozrejme v rozpore s oficiálnym islamom, pretože ten je poznačený ortodoxnosťou, ktorá sa pozerá na mystiku s nedôverou. Mystika sa vyvinula z meditácií o Koráne, ktoré sa spájali s askétou a odmietaním pozemských statkov. Všeobecne sa vychádza z predpokladu, že pôvod slova súfí pochádza z arabského výrazu pre vlnu, "súf", tým chcel nositeľ odevu z hrubej vlny dať najavo svoje zrieknutie sa materiálneho sveta a telesného pohodlia. Sami súfisti odvodzujú svoj názov skôr od arabského slova "sáfý", vo význame číry, čistý alebo pravý. Tento význam sa zhoduje s dôrazom, ktorý súfizmuz kladie na čistotu duše a srdca. Príbeh v koráne o siedmych mužoch, ktorých zaspali v jaskyni a prebudili sa po tristo rokoch, ako aj iné príbehy nám potvrdili, že Korán pripúšťa existenciu dvoch druhov ľudí - tých, ktorí sú schopní sa znovu zrodiť, transformovať a zjavením dosiahnuť duchovnú pravdu a tých, ktorí toho schopní nie sú. Tí druhí potrebujú šaríju a kódexy, a tí prví dosiahnu "irfánu" duchovnou pravdou, nahliadnutím do seba a priblížením sa Bohu. V transpersonálnych stavoch totiž máme schopnosť vidieť seba ako akúsi súčasť stvorenia a tiež ako samotný tvoriaci princíp. Keď neexistujú absolútne hranice medzi individuálnym psyché, ktorékoľvek časti stvorenia a samotným kozmickým tvoriacim princípom, je v konečné fáze každý z nás totožný s Božským zdrojom stvorenia. Sme ako celok, ale aj každý zvlášť spoluautormi, ako aj hercami v kozmickej dráme. Vzhľadom k tomu, že naša pravá a skutočná podstata je totožná s kozmickým tvoriacim princípom, nemôžeme uspokojiť svoje túžby len činnosťou v materiálnom svete, nech je ich povaha či rozsah akýkoľvek. Nič, okrem prežitku mystickej jednoty s božským zdrojom, našu najhlbší túžbu neuspokojí. Dr. NIDAL SALEH