Slepí

SLEPÍ

Dielňu "Slepí" som tvoril v polovici 90. rokov a existuje až do dnes. Keďže sa našli nejakí ľudia, ktorí obchodujú s touto myšlienkou, myslím, že stojí za to, v krátkosti porozprávať, k čomu bola táto dielňa určená.

Slepí nikdy neboli nejakou zábavou, alebo show, dielňa bola pôvodne vytvorená na otvorenie videnia v rámci vedogoni. Vedogoň je umenie chodenia po svetoch kvôli "vedániu - vedeniu", tzn. kvôli získavaniu vedomostí, ktoré nemôžeme získať v našom svete. Inými slovami vedogoň rieši tie isté úlohy, ako aj šaman v časoch svojho cestovania do vrchných svetov alebo hrdina zázračnej alebo čarodejnej rozprávky, ktorý sa vydáva za špeciálnymi vlastnosťami do iného sveta. Hrdina rozprávky to presne porozprával V.J. Propp, je potrebné prejsť do izbičky Baby Jagy, alebo sa spustiť do priepasti ako do iného sveta. Propp berie tento svet za svet mŕtvych, hoci s tým ja nesúhlasím. Aj etnografia potvrdzuje môj uhol pohľadu. Aj ten šaman alebo čarodejník v afrických alebo amerických kultúrach necestuje do svetov mŕtvych hoci aj to sa občas stáva. Jednoducho ide o iných svetov, najčastejšie do vrchných svetov, kde choroba, bohovia alebo zlý duchovia uniesli dušu chorého. Tak aj hrdinovia zázračnej, čarodejnej rozprávky idú do takýchto svetov a tak je možné získať potrebné kvality aby sme mohli zmeniť svoju podstatu.

To nemusí byť konkrétne svet mŕtvych, hoci aj tam je možné stretnúť niekoho z tých, ktorí odišli, ktorých ste poznali vo svojom živote. No v tom svete my vidíme zle a tak isto aj bytosti z tých svetov vidia zle v našom živote. To konkrétne ukázal Gogoľ vo Viy a toto potvrdzuje aj etnografia, že duchovia nás nevidia, presnejšie, vidia len tých, ktorých možno považovať za "vidiacich". Takže touto schopnosťou vládnu nie naše telá, ale naše duše. Pre tých, ktorí si želajú letieť do tých svetov, je potrebné sa pripraviť a otvoriť aspoň videnie s uvedomením si, že to je práca na svojej duši. Preto sme učili v "Slepých" nielen jednoducho vidieť so zaviazanými očami a prechádzať cez Čiaru alebo cez Hranicu - hranicu medzi naším svetom a svetom, v ktorom už žijú iné bytosti. Nech je to akokoľvek zvláštne, pre vidiaceho je tá Hranica alebo Čiara viditeľná, je možné povedať, že je to niečo ako ohnivá niť, ktorú možno nejakým spôsob riadiť. Vidiaci učia "slepých" vidieť, túto čiaru a riadiť ju, prechádzaním za ňu. Prechádzajúc "tam" môžu pretiahnuť účastníkov do toho sveta, kde naše videnie je zbytočné a potom sa otvára to videnie, ktoré tam je potrebné.

Poviem svoj pohľad: nie všetkých sa darí potiahnuť za túto hranicu. Ako aj nie všetkých je napríklad možné previesť do stavu "šiška" (lesný duch) - to znamená dvoch jadrových, alebo do stavu drevného ducha, tzv. 4 jadroví. Niekedy v telách ľudí sú také deformácie, že sa nám to nedarí urobiť. Preto je veľmi dôležitá predchádzajúca práca so záujemcami a ich výber. No sama o sebe táto dielňa prechádza, ako už teraz chápete, nie v priestoroch nášho fyzického sveta a byť schopným tam žiť, znamená pripraviť sa k životu duše ešte pri živote tela.

A.A.Ševcov

Náš kanál s praktickými cvičeniami: https://www.youtube.com/channel/UCp1D_vZ0p90AsGqvIEm0iUA