Rastliny č. 2

Rastliny 2 Rastliny chápu. Veľakrát bolo dokázané, že rastliny sú schopné vnímať slová smerované k nim. Ešte v minulom storočí známy americký botanik L. Burbank vytvoril nový druh jednoducho tak, že sa dlho rozprával s rastlinou. Napríklad aby vytvoril druh nepichľavého kaktusu, častokrát mu opakoval, jeho pichliačom, pichliače nepotrebuješ, nemusíte sa ničoho báť, ochránim vás. To bola jeho jediná metóda. Je možné tomu neveriť, alebo to považovať za zázrak, ale druh známy do tých čias svojimi ostňami, začal rásť bez ostňov, a odovzdal túto vlastnosť aj svojmu potomstvu. Tou istou metódou Burbank vypestoval nový druh zemiaku, rýchlorastúce slivky, rôzne druhy kvetov, alebo stromov, ktoré prinášajú plody, z ktorých mnohé do dnešných čias nesú jeho meno. Všetko toto dosahoval len tým, že sa s rastlinami rozprával a komunikoval s nimi ako s bytosťami vedomými a rozumnými. Tento fakt môže niekto brať ako fantastiku ale tým to ešte neprestane byť faktom. Rastliny majú pamäť. O tom, že rastliny majú pamäť sa presvedčili biológovia Univerzity v Clermonte (vo Francúzsku). Urobili skúšku, ktorú si každý kto má záujem môže zopakovať. Keď sa zo zeme objavil nový výrastok s prvými dvoma lístkami, ktoré boli rozložené symetricky, jeden lístok niekoľkokrát bodli ihlou, rastline ako keby dali vedieť, že na tej strane, z ktorej prišli bodnutia sú pre ňu zlé miesta, že je tam nebezpečenstvo. Potom po niekoľkých minútach oba lístky odstránili. Rastlina teraz nemala to tkanivo, ktoré bolo narušené, dopichané, ktoré by jej mohlo pripomínať, z ktorej strany bola napadnutá. Výrastok ďalej rástol a vypúšťal nové listy, vetvičky a dala sa pozorovať zvláštna asymetria, jeho byľ a všetky listy boli smerované preč od tej strany, z ktorej prichádzali bodnutia. Aj kvety sa otvárali na druhej, teda bezpečnej strane. Po mnohých mesiacoch kvietok si zjavne pamätal čo sa stalo, aj z ktorej strany zlo prišlo. Rastliny chápu, v 1959 v prednáškach Akadémie vied Sovietskeho zväzu bol publikovaný článok V. Karmanova s prozaickým názvom "Používanie automatiky a kybernetiky v poľnohospodárstve". V článku sa hovorilo o pokusoch v laboratóriu Biokybernetiky Inštitútu Agrofyziky Sovietskeho zväzu. V skleníku Inštitútu boli postavené veľmi citlivé prístroje, ktoré určovali kedy sa zem presúša a výrastky fazule, ktoré tam vyrastali, začali vydávať impulzy, ktoré padali do rozpätia nízkych vlnových kmitočtov. Toto prepojenie výskumníci skúšali upevniť, hneď ako prístroje začali prijímať takýto signál, špeciálne zariadenie hneď spúšťalo polievanie. Podľa výsledkov, vďaka tomuto sa v rastlinách vypestoval podmienený reflex, akonáhle potrebovali poliať, hneď dávali signál. Nielen to. Rastliny bez toho, aby bol prítomný človek, vypracovali režim polievania. Miesto silného jednorazového poliatia, vybrali si samé najoptimálnejší spôsob, zapájali vodu raz za hodinu na približne 2 minúty. Pamätáte si výskumy podmienených reflexov, ktoré robil akademik Pavlov? Biológovia almaatskej univerzity urobili analogický experiment s rastlinou. Cez stonku filodendronu púšťali elektrický prúd a ukazovali, že kvet na to reagoval celkom aktívne. Je možné predpokladať, že sa mu to nepáčilo. Keď zapájali prúd vedľa rastlinky na to isté miesto položili vždy ten istý kameň. Toto opakovali mnohokrát. Niekoľký raz stačilo položiť kameň a filodendron reagoval tak isto, ako keby bol do neho pustený ďalší elektrický šok 

Rastliny si vypracovali pevnú asociáciu kameň položený vedľa a elektrický šok, teda -podmienený reflex. Ináč  I.P. Pavlov považoval podmienený reflex za funkciu "vyššej nervovej činnosti".