O učení sa , chezo a ceste ...

 O učení sa, chezo a ceste.
Nastupujú osobité časy, tí čo sú slabí umom aj duchom sa budú ponáhľať a upadať do paniky. Pre tých, ktorých duch sa začína prebúdzať, sa začína čas udiviteľných premien a dobrodružstiev, je len potreba sa naučiť odoberať napätia a byť celistvým . Dnes o tomto a tiež o tom, ako dosiahnuť, aby "voda v čajníku zovrela".
Egor Gamajun
Od Egora z Gamajunu pre všetkých, ktorí sa chcú dostať ďalej a tiež pre tích čo chcú viesť za sebou iných ľudí.
Posledných 15 rokov sa venujem vyučovaniu a za ten čas sa u mňa nazbieralo niekoľko pozorovaní a pravidiel -ako pre učiteľov, tak aj pre cvičiacich. Všetko prezrádzať nebudem, na začiatok vymenujem (a nižšie potom objasním) najhlavnejšie:
1, Každý cvičiaci si musí zapamätať, že skutočné vedomosti bez praxe nie sú.
2, Kvôli navykaniu je potrebné cvičiť dostatočne dlho a bez prestávok.
3, Stále je potrebné si pamätať efekt o zovretí vody v čajníku.
4, Každý učiteľ si musí pamätať že čím je hlbšia prax, tým menej ľudí je schopných ju prijať.
Teraz to rozoberiem podrobnejšie: Začnem od bodu 4 , Každý učiteľ -čo to znamená. Použijem ,ako príklad svoju skupinu . Na začiatku učebného roku prichádza do skupiny 40 ľudí (nových). Pokiaľ sa učia základy, chodia a cvičia s radosťou, no akonáhle prechádzajú zo základov na niečo zložitejšie, ťažšie a hlbšie začína sa skupina prerieďovať. Niekto vypadne na ťažkom , aby sme prekonávali ťažkosti je potrebné mať dospelú psychiku, no v našich časoch je to zriedkavé, kedže mnohí ostávajú v detských vekových kategóriách (to je to čo sa zjednodušene volá infantilnosť). Prekonávať ťažkosti, na to je potrebná určitá miera odvahy, nejaká vnútorná os "sťažeň". Tu si spomínam na slová ktoré hovorili starci, kamenného je možné obtesať, železného prekovať, dreveného ostrúhať , ale s chezo ( tak starci volali hovno) nič neurobíš. Prepáčte za hrubosť, aleje to výstižné. Každý učiaci si musí zapamätať na ťažkom vypadáva "chezo". Nie je to dôvod na nejaký smútok, skôr naopak. Čím skôr chezo vypadne tým lepšie. Raz za čas je treba urobiť také sito z ťažkostí , chybou tu môže byť ekonomická závislosť učiteľa od cvičiacich, tej by nemalo byť.
Niekto vypadáva na "Zložitom". Zložité sa odlišuje od ťažkého. Napríklad, zdvihnúť rekordnú váhu -to je jednoduché, prídeš k závažiu zoberieš a zdvihneš, no je to neuveriteľne ťažké. Zložité to je, keď je zložené. Keď treba z jednoduchého skladať , viac zložité. Obyčajne tu rednú rady a vypadávajú tí, ktorých "pečiste" (miesto, kde sa páli v peci) je malé - to znamená nie je schopné do seba vpratať zložené dokopy obrazy. Pečiste je možné, ba aj treba zväčšiť- to sa dosahuje očistením vedomia. Z jednej strany, o toto by sa mal postarať učiteľ, načas upozorniť žiaka, že by bol vhodný čas začať s očistou a zväčšením slobodného vedomia. Z druhej strany, pokiaľ je začínajúci orientovaný na sebapoznanie , tak by mal byť sám motivovaný na to aby dokázal riadiť svoje vedomie a pozornosť. V podstate čím viac bodov a oblastí pozornosti som schopný udržať, tým viac som rozvinutý v sebapoznaní. Z tohto uhla je bojové umenie najlepším prostredím na zdokonaľovanie.
Najjednoduchšie obrazy sa volajú "istoty" -to sú tehly, z ktorých dávame dokopy náš obraz sveta, obraz seba a obrazy činností. Z istôt sa skladajú "isty". Isty sa skladajú do niečoho viac zložitého a pekného. No býva aj tak že cvičiaci sa nestihol naučiť, osvojiť si ( pritvarožiť k telu) istotné obrazy, vtedy je pre neho zložité ísť ďalej aj keď má veľké pečiste. Bude ho zadržiavať neodrobená práca, nenaučená úloha, neprepracovaný obraz činnosti alebo obraz seba. Vtedy je treba poprosiť učiteľa o doplňujúce cvičenia alebo urobiť dvoj, trojdňové intenzívne cvičenia, semináre, kde sa znovu zopakuje tento základ.
Kto vypadáva na hlbokom.
Niekto sa potrebuje naučiť ťažký úder, šikovný vchod k nohám súpera, prípadne rôzne typy škrtenia. Pre neho je to dostačujúce na to čo potrebuje na tie ciele a úlohy pre svoju dušu.
Ľudia nie sú rovnakí -všetci žijeme na planéte Zem, no priestorové svety sú mnohoobrazné - každý svet je školská trieda.
V závislosti od zrelosti duše sa učíme každý v svojej triede, niekto v prvom ročníku, niekto v ašpirantúre, niekto je už akademik, toto všetko je samozrejme príkladne povedané.
Prechádzajúc z triedy do triedy potreba vo viac jemnom a hlbokom narastá. Aby sa ľudia nestrácali na hlbokom je potreba ich viesť, ale vo veľkej skupine je to dosť zložité -keďže rýchlosť sebapoznávania a duchovného dozrievania je u každého iná.
Je nevyhnutné že časť ľudí sa odfiltruje na ťažkom, zložitom a hlbokom. No zato tí čo ostanú- to sú tí ktorí si zaslúžia úctu!!! S nimi je možné sa zblížiť duchovne aj duševne! S nimi je možné ľubovoľnú kašu uvariť.
Teraz podrobnejšie o bodoch 1-3, pripomeniem ich:
1, Každý cvičiaci si musí zapamätať že skutočné poznanie bez praxe nebýva.
2, Kvôli vytvoreniu návykov je potrebné cvičiť dostatočne dlho a pravidelne -bez prestávok.
3, Vždy si treba pamätať efekt "kypiaceho čajníka"
Pozrieme sa podrobnejšie:
1, Ak vedomosť nie je zapísaná v tvojom tele, to nie je vedomosť, to je Pamäť( pomjatoe soznanie-pokrčené vedomie). Keď je vedomosť v pamäti, je potrebné robiť úsilie aby sme ho odtiaľ vytiahli. Pamäť vždy potrebuje úsilie a čas.
2, Ak sa vedomosť pritvarožila k telu, vtedy je vždy s tebou. Táto vedomosť sa stáva nie batožinou, táto vedomosť sa stáva pohľadom na svet svetonázorom. Svetonázor ( Miro-vozrenie) sú obrazy cez ktoré vidíme svet a obrazy pri pomoci ktorých my prekladáme svoju Cestu po svete. Čím sú tie obrazy dokonalejšie tým viac zodpovedáme skutočnosti. Tým ľahšie si vieme vybudovať svet svojich túžob.
Aby vedomosť bola v tele je potrebné cvičiť a cvičiť pravidelne a neustále. U starcov bol pojem navykanie.
Na navykanie je niečo potrebné.
Venovať sa praxi dostatočne pravidelne, Pre navykanie niečoho je potrebná práca , ktorá niečím pripomína šľahanie - keď sa z mlieka sa vyšľaháva smotana alebo maslo.
Tu sa zapája efekt kypiaceho čajníka, aby voda zovrela, je nutné ho nahrievať v časovom rozmedzí, ktoré je potrebné- potom voda zmení skupenstvo do ďalšieho a to je para. Ak čajník stále skladáme z ohňa a vraciame, to v prestávkach bude chladnúť a aj keď čas bude rovnaký ako pri prvom prípade, už nezovrie. Podrobnejšie je tento obraz rozobratý v knihe bojové umenie ako duchovná cesta.