O snoch č.2-Vedogoň

O snoch - 2. časť

Vedogoň

Vedogoň sa kedysi u Slovanov nazývalo umenie a veda používať sny, hoci toto je veľmi strohé chápanie. Keď to vezmeme v širšom zmysle, je to cesta, alebo svetonázor vedúna, cesta vedomostí, ktorá sa líši od cesty čarodejníka, tá sa volala Jeregoň. Určite nestranný pozorovateľ by Vedogoň bral ako jedno z umení čarodejníctva, no ja som zažil každodenné fungovanie tejto vedy, keď už bola na vrchole, v časoch mojich etnografických hľadaní a tí, ktorí mi o ňom rozprávali sa nepovažovali za čarodejníkov. Jednoznačne hovorili, že je to spôsob, ako spoznať samých seba. Pochopiť Vedogoň úplne v celom rozsahu sa mi pravdepodobne nepodarilo, a to ani nie je jednoduchá vec, ako pochopíte zo samotného obsahu.

Preto ja a tí, ktorí sa zúčastnili na tejto práci, to môžeme brať za plne vedecký, kultúrno-psychologický výskum. Kedysi Vedogoň bol niečím oveľa väčším, ako je ukázané v tejto knihe. Áno, aj moje vlastné vedomosti nie sú ohraničené len tým, čo som sa rozhodol vyrozprávať. Tí istí ľudia u ktorých som sa učil toto umenie, ho ovládali oveľa lepšie ako ja. Len ako príklad uvediem, že môj prvý učiteľ, ktorého priatelia volali Dokom a ja vo svojich rozprávaniach o ňom sa ohraničujem kvôli niektorým pre mňa veľmi konkrétnym veciam len jeho otečestvom Stepanič, volával ma k sebe vchádzajúc do mojich snov. Potom, ako som sa prvýkrát dostal k nemu a prežil som s ním týždeň, ktorý mnou do základov otriasol, som sa ho opýtal pri odchode, kedy sa k nemu môžem znova vrátiť a on mi odpovedal "sám pochopíš". Zostal som v nepochopení. Pomyslel som si, že to zrejme znamená, že sa vo mne rodí vnútorné uvedomenie toho, že je čas sa vrátiť. Nič podobné. V jeden prekrásny deň, teda, presnejšie noc, približne po týždni, sa mi Stepanič jednoducho prisnil a povedal "je čas". A tu som sa prebudil, vo vnútri mi niečo silne pulzovalo a mal som pocit, že to nebol sen. Keď som sa ho opýtal, odpovedal v tom zmysle "nie to nebol sen, to bol Vedogoň". Také bolo moje prvé zoznámenie sa s týmto umením. Nemôžem povedať, že sme sa potom zaoberali len týmto a učili sme sa len Vedogoň. Stepanič to považoval za niečo druhoradé, čo príde takmer samostatne, pokiaľ bude urobená hlavná príprava. Hlavné bolo u neho očistenie vedomia, tzv. kresenie. Dôveroval som mu ako som dôveroval aj tým ľuďom, ku ktorým som sa dostal po ňom. Preto vedomosti o Vedogone ku mne prichádzali postupne, po odrobinkách. Mám podozrenie, že doteraz neviem, ako sa mám k nej postaviť, ako k iným umeniam tej chytrej vedy, s ktorou som sa vtedy stretol. Áno, Stepanič tak aj volal svoje vedomosti - chytrá veda. Na začiatku mi o ňom povedali, že on je Doka, myslel som si, že to znamená len to, že je umelcom v nejakých veciach, pravdepodobne v remeslách, no ukázalo sa, že po prvé je to priezvisko a po druhé znamená to, ako som si teraz uvedomil, aký si jeho titul, alebo postavenie, ktoré zastával vo svojom prostredí, v tzv. bratčinke, ako hovorili. Samotná táto skupina, z ktorej do času môjho príchodu v 1985, zostávalo už len niekoľko ľudí, sa medzi sebou volali mázikmi. Mázikovia alebo Masygovia, to bol jeden zo samo názvov Ofénov, krabičkárov, o ktorých sa spieva v piesňach na básne Nekrasova "Эх, полным-полна моя коробушка". Oféni žili na Vladimírščine, zaberajúc plochu od Suzdalia do Juži a od Šui po Kovrov. Zoznámil som sa s mázikmi žijúcimi neďaleko od dedinky Savino, v Ivanovskej oblasti, v tej časti kovrovského rajóna, ktorá je bližšie ku Kljazme. Kokrétne sa považovali za samostatnú skupinu vo vnútri Ofénov, ktorá mala aj samostatné meno - mázikovia. Okrem toho chránili vedomosti nedostupné obyčajným Ofénom. Medzi ne patrila aj veda o očistení - kresenie a umenie sna - Vedogoň.

Konkrétne pre mňa, nebolo úlohou rozprávať o Vedogoni. Nejakých 10 rokov dozadu, som robil vrámci nášho experimentálneho etno-psychologického laboratória seminár ohľadom Vedogoni a pochopil som, že tento rozhovor je predčasný. Teraz, keď pracujem vo výskumnej dielni v Akadémii samopoznania, prišlo sa na to, že je potrebná príprava k veľkému semináru, ktorý bude k praktickému očisteniu. Preto sa robil krátky prípravný seminár, ktorý mal za úlohy uviesť niektoré pojmy, bez ktorých by nebola jasná "stavba človeka" ako sa to vtedy volalo. Inými slovami predmet očistenie. K tomu bolo za potreby vypracovať niekoľko techník samopozorovania, kvôli čomu som pre absolventov seminára vytvoril určité pojmy, ktoré sa nepoužívajú v každodennom živote.

Первая Ведогонь А.А. Шевцов 

Náš kanál s praktickými cvičeniami:https://www.youtube.com/channel/UCp1D_vZ0p90AsGqvIEm0iUA