Môj pohľad na Rbu 3 časť

Môj pohľad na Rbu časť 3 Teória a prax v energetike, či duchovnosti .
Žijeme v dobe ľahko dostupných informácií, celý internet je preplnený informáciami na ľubovoľnú tému a toto spôsobuje na jednej strane to, že ľudia sú k rôznym témam dosť sčítaný, ale na strane druhej informácie sú nefiltrované a mnohokrát úplne scestné. Práca s duchovnom, prípadne s energiou a možnosťami človeka vyžaduje tak isto, ako aj práca s materiálnymi objektami dostatok úsilia a času venovaného , povedzme tak tréningu, dokonca by som povedal že viac. Žiaľ veľmi často sa stretáva kategoria intelektu, keď s nulovou praxou človek prezentuje obrovské množstvo informácií. Pri reálnej duchovnej praxi tých informácií veľa nepotrebujete , stačí toľko, koľko vám pokryje vašu súčastnú činnosť, ktorú prakticky vykonávate, možno o niečo viac. Keď sa dostanem napríklad na púšť a budem umierať smädom, na koľko mi pomôže kamion kníh o vode? A na koľko pohár vody? Takže to, čo si trepeme do hlavy je skôr nejaká intelektuálna pahltnosť "onánia", keď chceme veľa, veľa. Intelekt v našom chápaní je niečo čo s duchovnom nemá nič spoločné, je to vlastnosť mozgu, ktorá pracuje povedzme tak na analytickom myslení, má snahu kopiť čokoľvek, či už sú to informácie, peniaze, teda cennosti akéhokoľvek charakteru. Opis nejakej činnosti a intelektuálne úsudky okolo nej by sme mohli zaradiť skôr do kategórie filozofia. Filozofia a celkovo teória je vlastne zrkadlením reality, vyzerá to ako realita ale je to len obraz a mnohokrát ako aj pri duchovných praktikách je ako zrkadlenie opačné, teda stav, ktorý je potrebný k duchovnosti a teorie sú presne na opačných stranách. Hovorí sa o pravej a ľavej časti mozgu, jedna zodpovedá za analytické, druhá za obrazové myslenie, kde už je možné hovoriť o nejakom duchovne, alebo ceste k nemu. Samozrejme intelekt je potrebný na pochopenie a vyhodnotenie toho čo chceme robiť, ale ďalej už je nutná konkrétna prax a vypnutie toho analyzátora, a toto býva jednou z najťažších vecí . To že chápem pohyb napríklad je výborné, ale potom nasleduje konkrétna práca, aby som ten pohyb vedel urobiť, čo znamená že teoretický obraz som preniesol do reálneho sveta a vytvoril som niečo konkrétne. Vo fyzickom svete je to ľahko skontrolovať, teda dostať spätnú väzbu či som ten pohyb zvládol správne, či nie, teda nemôžem tvrdiť že som zdvihol ruky pred seba, keď som ich dal napríklad do strán. V duchovnom svete je to hodne ťažsie, sám sebe musím robiť kontrolu a to nemusí byť správne, pokiaľ nemám na blízku učiteľa, ktorý ma skontroluje a má správne videnie. Preto sa duchovné cesty spájali s fyzickými, teda napr joga, bojové umenia, aby tá kontrola bola možná aj s takýmto prepojením( aj preto). Pokiaľ budem len lietať v nejakom duchovnom svete je veľká pravdepodobnosť halucinácií a poväčšinou to končí nie moc dobre.
Viem a ovládam- medzi týmito pojmami je veľká priepasť, priepasť, ktorú treba preklenúť, prácou tréningom, úsilím vytrvalosťou. To že som niečo (ako tak pochopil) neznamená, že to viem povedzme tak "stvoriť" a preniesť do reálneho sveta, nech je jeho hranica akákoľvek.
Duša a telo - polarity z rôznych uhlov. Pokiaľ žijeme v tomto svete musíme sa odrážať z takého pre nás nutného prvotného základu a tým sú polarity. Neobídeme ich ani v bežnom živote, ani vo vede, v technických zariadeniach všetko pracuje na základe existencie a napätia, ktoré tieto polarity vytvárajú. Či je to elektrika, chémia, počítače náš pokrok ide dopredu len na základe využitia a zdokonalenia, prípadne urýchlenia práce týchto polarít. Ináč to nie je ani v duchovnej sfére, kde tak v základe najznámejšiu teóriu polarít sformulovali číňania, Jin-Jang teória jednoty a protikladu dvoch polarít. V slovanstve a duchovnosti z neho vychádzajúcej je tiež viac možností tejto formulácie a tým aj spôsobov ako ich môžeme chápať a rozmýšlať o nich a nakoniec samozrejme pracovať s nimi. Jednou z tých možností, ktoré nás zaujímajú je existencia duše a existencia tela, telu prisudzujú kvalitu vody, ktorá steká k zemi (v uvoľnenom stave) a duši kvalitu ohňa, ktorá smeruje hore k nebu. Keď sa tieto dva prvky stretnú tak cítime telo uvoľnené a cítime že nás niečo dvíha, akoby nadnášalo, podobný pocit zažívajú čerstvo zaľúbený, alebo aj keď sa podarí dobrý tréning, že sa tieto zložky spoja a v tele je prítomná uvedomená aj duša. Podľa predstáv z minulosti, telo je veľmi hrubohmotné (môžeme použiť aj spojenie modne, hrubšie vibrácie) a duša zasa veľmi jemnohmotná (jemnejšie vibrácie ) ak zoberieme túto teoriu za platnú potom si musíme uvedomiť že mnoho podnetov vzniká v duši a ide smerom do fyzického tela, aby sa tam dostalo a prekonalo ten rozdiel v prostrediach (vibráciach) je medzi fyzickým telom a dušou niekoľko medziprostredí (Tiel), ktoré pomáhajú prenosu tejto informácie . To najbližšie k telu je najviac hrubohmotná, pociťovateľná aj viditeľná a každá ďalšia jemnejšia.
Musíme si uvedomiť aj prítomnosť ďalšieho faktora a tým je pulzácia alebo neustála práca týchto dvoch polarít, idú sily na rošírenie, keď dosiahnu svoje hranice začína ísť sila na zúženie, sťahovanie. Takáto pulzácia prebieha v tele( pulzujúca živa) a aj priestor okolo nás a celý vesmír sa takto hýbe, (vidíme príliv, odliv napr). V niektorom období bude silnejšia sila na roztiahnutie, v niektorom na zužovanie ( Jar,leto-jeseň,zima prípade ráno,deň-večer,noc) v človeku to môže závisieť od viacerých vecí aj od vplyvov tzv. makrokozmu aj od toho čomu sa venuje, aké emocie prevládajú, aký má zdravotný stav, vek, strava atď. Starí ľudia hovorili, že telo je "stvarohovatelé vedomie "(ako pri mlieku keď sa zrazí a zahustí). Naša súčastná spoločnosť je postavená tak(už dlhodobo), že u človeka sa do popredia dostávajú sily na zúženie, sťahovanie, vytvára sa masa všetko ide k človeku na nakopenie, vytvára sa niečo čo voláme ego, nejaká pevnejšia vrstva okolo nás ,ktorá na jednej strane definuje našu osobnosť a pomáha nám lepšie sa prebíjať v tomto svete, kde platia zákony sily, moci. Na druhej strane, ako každý pancier, alebo ochranná vrstva nás obmedzuje a oddiaľuje od okolitého sveta a nedovolí nám ho vidieť a vnímať. Prírodné spoločnosti, aj pôvodné náboženstvá a duchovné cesty pomáhali človeku pracovať na rozšírenie, môžeme použiť slovo otvorenie. Súčastné väčšinou naopak zužujú, alebo uzavierajú. Ak si teda zoberieme, že telo je zahusteným vedomím už nám bude jasné prečo sa v rbu toľko pracuje na jeho uvoľnení a zbavení napätia a zatuhnutosti. Dieťa sa narodí mäkké a teplé a človek pomaličky smeruje k tuhosti, tvrdosti (či už psychickej, telesnej, emocionálnej) kým nedojde do hranice keď bude úplne tuhý a studený (teda keď duša opustí telo) ak si všímate ten proces u seba, tak môžeme pocítiť ako strácame to teplo, mäkkosť a nahrádza ich chlad a tuhosť, tvrdosť. Možno z tohto pohľadu sa budete ináč pozerať na takú primitívnu činnosť ako váľanie na zemi ( v rbu sa volá aj spodná gymnastika). Nám najbližšie telo s ktorým môžeme pracovať, ktoré ovládame najlepšie je telo fyzické, pokiaľ ho dokážeme uvoľniť a naplniť začne sa približovať a viac spolupracovať s našou prvou vrstvou , alebo prvým jemnohmotným telom a tak isto bude ľahšie pocítiteľné a potom to ide ďalej kým neprejdeme k najjemnejším( dlhá cesta  ). V tomto kontexte bude možno viac pochopiteľná aj cesta vnútorných bojových umení, ktoré sa snažia odoberať "pancier" či už fyzický, alebo tzv. ego a suplovať silu jemnosťou a "obtekavosťou" . Teda nejsť ako tank a nebúrať pred sebou prekážky, ale skúsiť preniesť do života mäkkosť a flexibilitu (ťažké a nezvyklé) teda snažia sa telo čo najviac prispôsobiť svetu jemnohmotnému . Vzniká obdobie, ktoré je veľmi ťažké, teda prestať používať silu fyzickú (s ktorou viem robiť) a začať používať silu jemnejšiu ( ktorú ešte neovládam tak dobre) obdobie, ktoré by sme mohli nazvať" investíciou do straty", obdobie keď veľakrát bude lepší ten "mechanik" ale aj obdobie dôležité, lebo sa učíme pracovať s egom a "prehrávať" bez tejto investície je ťažko sa dostať ďalej.
Ruské, teda slovanské bojové umenia boli založené na stavoch "otvorenia" teda rozpínania, takýto stav ak sa udrží vytvára inú psychiku ,energetiku, hormonálny sytém začína pracovať ináč teda všetko sa podmieňuje tomu stavu, ktorý práve "vládne" ale, je tam ešte dôležitá vec, že vládnuci stav sa snaží podriadiť pod seba všetko, udržať svoje pozície, teda bez boja to nepustí  a kedže stavu uzavretia kraľuje mozog , dokáže bez problémov prerobiť sytém ktorý prichádza ako otvárací, na uzavierací bez toho aby stratil vonkajšie charakteristiky. Teda preberie všetko, pohyb, oblečenie, filozofiu, len nezmení stav a tým pádom to čo bolo podstatné vypadáva. Takto dopadlo na 90% všetko z východu, teda Aikido, Tai či, mnoho náboženstiev a duchovných ciest. Preto je to všetko zložitejšie, ako to vyzerá . Ale napriek tomu prajem, čo najúspešnejšiu prácu a veľa radosti z bádania na tomto poli.
Ivan Ivanov