Kozácky var

Plastania a Kozácky Var
Kotol-je uzamknuté a osobitým spôsobom vystrojené priestranstvo, v ktorom sú určité pravidlá. Kotol je tradičná ruská bojová príprava. Vchádzajúc do kotla odovzdávaš tam svoju silu a tiež aj ostatní, ktorí tam vchádzajú tam vložia svoju silu, vzniká spoločný veľmi silný priestor v ktorom sila sprvoti sa krúti a potom začína naberať inú kvalitu.
ZDOKONALOVANIE-Nachádzajúc sa v kotli musíš byť rýchlym, celistvým a pozorným-okamžite reagujúc na ľubovolnú vzniknutú úlohu a úlohy v kotle, môžu byť rôzne, všetko závisí od "Koševara"(ten čo riadi kotol)
Vchádzajúc v kotol bojovník začína zdokonaľovať svoje umenie a tiež vidieť svoje slabiny a to čo je nedostatočné-napríklad úder je slabý, alebo je príliž pomalý, jedným slovom nestačia buď nejaké vlastnosti, alebo zručnosti, alebo chýbajú nejaké obrazy činností( obrany, alebo útoku) variac sa v kotle, získavaš to isté, čo nadobúda letec pod názvom nalietanie hodín.
Očistenie-Pozerajúc na kotol zo strany vždy je vidieť, kto a ako sa prejavuje. V kotli sa môže otvoriť čosi silné -sila, duch, nejaký stav vedomia, ale môže sa vyplaviť aj nejaká slabosť, alebo zlé vlastnosti( povedzme vnútorná špina) Silný stav sa bude každým kotlom len zosilňovať a tá "špina" sa udivitelným spôsobom prevarí(odstráni).
Strach-rach
Zajdúc do kotla hoc jediný raz ,získavaš jedno z bojových posvetení. Ktokoľvek , kto bol aspoň raz v kotle sa mení, kto zachádza do kotla sa začne rýchlo meniť. Prechádzajúc cez kotol, buď dáš preč strach, zbabelosť, malodušnosť, hrdosť a stav ozverenia (zúrivosti), alebo ujdeš a najdeš si miesto pre seba útulnejšie, kde sa netreba meniť.
Var-Navar-Každý odovzdá svoju silu kotlu, v kotli sa táto sila spája a začína sa variť, tak vzniká navar( vývar-nová kvalita) každý, kto úprimne odovzdal svoju silu do kotla ju dostáva späť -s "navarom" sily bude viac a bude mať inú kvalitu.
Hrdosť a zmierenie-cesta k bohu.
Medzi tradičným bojovým umením a súčastným športom leží priepasť. Súčastný svet žiada od človeka výhru nad ostatnými ľuďmi, v podstate žijeme vo svete kde takmer vyhrala tá temná stránka, "princ sveta tohto". Tam kde on vyhral tam sa od človeka žiada byť silnejším múdrejším, prefíkanejším a to vždy vo vzťahu k iným ľuďom sa snažíme konfrontovať (súťažiť) s každým koho stretneme a výsledkom tohoto stretnutia bude ,ako sa hovorí ľudovo :postaviť nohu na hrudník.
Boj jeden na jeden sa v tradícií nevítal. Výťazstvo nad protivníkom väčšínou sprevádza pocit nadradenosti nad druhými-tomuto sa je ťažko vyhnúť komukľvek z nás, kedže sa nerodíme svätými. Vyhrávať čisto, tak aby porazený zostal tvojím priateľom a bratom, nedokáže každý. Často nevíťazíme preto, aby sme zistili či sú naše návyky dobre vybudované, ale tajne si masírujeme "Ego"-presviedčame sa vo svojej prevahe. Pýcha a sláva -oni vždy majú dôvod, aby sa nafúkli, keď sa postavíme nad druhých a ideme po ceste "výnimočnosti" každému človeku stojí zato sa zamyslieť, akou cestou ide-po ceste Lucifera, ktorý sa chcel stať výnimočným a preto odpadol od boha( ktorý je zdrojom všetkého) alebo po ceste velebenia- pohybujúc sa k stvoriteľovia v tejto snahe sa snažiac byť čím ďalej čistejším a dokonalejším. V prvom prípade ideme po ceste sebauspokojovania a v druhom po ceste lásky.
Pri podrobnejšom vhliadnutí "cesta výnimočného " to je cesta toho, kto chce byť vyššie a lepším ako všetci ostatní. Je to svojím spôsobom sebareflexia, ktorá z jednej strany dovoľuje mať vlastné "ja" a z druhej nás vylučuje zo sveta-useknúc od večnosti a od boha, výnimočný má pýchu, stačí mu ponížiť druhého(stáť nad druhým, byť vyššie druhého)a má pocit , že je lepším, keby bola možnosť výnimočný by ponížil aj boha...No vo vzťahu k zdroju všetkého je to nemožné.
Výnimočný bolestivo prežíva svoje porážky a odkryto, alebo potajomky sa teší tomu, keď je niekto horší ako on, keď výnimočný vidí hriechy, slabosti, vášne a nedokonalosti druhého človeka odsudzuje ho a toto odsúdenie zosilňuje jeho hrdosť a pýchu. Je aj druhá cesta -keď smerujeme k bohu-k dokonalému. Porovnávame sa s níma vidíme, ako sme vzdialený a koľko ešte máme pred sebou cesty, aby sme boli ako on. Prejsť po tejto ceste je možné iba v "zmierení". Idúc po ceste velebenia začíname mať iný vzťah k slabostiam, nedokonalostiam a k hriechom druhých ľudí-už ich neposudzujeme, ale ani ich nenecháme podľa možnosti nepovšimnuté..no už ináč -nestrácajúc lásku sa snažíme "osvetliť" druhému jeho nedokonalosť. Smerujúc k bohu získavame lásku a z tohto pocitu vzniká želanie pozdvihnúť druhého človeka -a v tomto prípade sa tešíme ak sa dostal vyše nás.
Var-Takým spôsobom boj dvoch ľudí môže viesť k napadnutiu duše a ducha
-u víťaza sa môže objaviť hrdosť a pýcha
-pri porazenom zasa zatlačenie, a depresie.
V kotle bojuje každý s každým, nováčik sa v tomto pružnom a "divokom" prostredí veľmi rýchle obúča zvykom a stavom skutočného boja. Aj pre majstra je v kotli zaujímavo-kedže údery prilietajú zovšadial v každom prípade sa ukážu tvoje slabiny a diery, kotol odoberá napadnutia duše a dáva možnosťi napracovať a zdokonaľovať návyky.
Neľútostný život s otvoreným srdcom.
Kamárata udierať v kotli je treba reálne, ináč sa ani u neho ani u teba neobjaví návyk tvrdého boja a nebudeš mať s čím ( v prípade nutnosti) ísť do boja na život a na smrť. Udierať, ale treba tak aby u kamaráta neostali zranenia a aby nevznikol hnev , ale naopak aby vzblkol a začal horieť. Je ťažké a zložité žiť s otvoreným srdcom a pozerať na svet očami srdca, no my teraz ideme touto cestou a každý môže ísť s nami.

Náš kanál na praktické cvičenia:https://www.youtube.com/channel/UCp1D_vZ0p90AsGqvIEm0iUA