Bojovať tak ako budeš bojovať po 80 tke

Bojovať tak, ako budeš bojovať po 80 tke ..
Ljubky su tradičnou cestou ku sebapoznaniu a naučeniu sa bojových umení, pochádzajúce z "Rusi" a z oblasti stredného Povolžia, a boj na ljubki je známy v mnohých regiónoch obývanými rusmi. Ljubki-je odkaz našich predkov, ktorý sa ochránil až do dnes. Ljubki prijímajú do seba všetko, všetko s čím sa človek mohol stretnúť pozorujúc "svet". Ljubki neobsahujú hotové techniky, alebo formy podľa ktorých by šlo učenie. Ljubki sú preučením, očistením a oživením rozumu. Stav "Ljubkára" je to stav "Domáceho" a "povolenia" v stave domáceho ty zostávaš verný sebe. V povolení je každý pohyb pre teba sväty. Boj na ljubki znamená s láskou, hrou neubližujúc. Boj na ljubki je bez potreby samopotvrdenia na úkor človeka. Nie je potrebné zápasiť z prvoti v Ljubkach sa predpokladá , že protivník je od teba značne silnejši a rýchlejší. Správaš sa , ako slabý dedko a protivnik sa musí topiť v tvojich rukách ,ako sviečka a vtedy ideš cestou otvorenia jemného videnia. Ináč pôjdeš cestou bojovníka, to znamena toho, kto zväčšuje svoju telesnú silu, ktorá je v podstate nutná k tomu aby kompenzovala nepresnosti v tvojej spolupraci{interakcií} s okolitým svetom. No telesna sila sa skor ci neskor skončí a staroba je neodvratná, rokmi sila začne ubúdať . Pre mnohých je toto ubúdanie, veľmi bolestivé. Odchádza sila a všetko čo bolo postavené na sile tiež zmizne , ako sa rozplynie dym a nezadrzíš to. Aj staroba byva rôzna, býva veľmi bolestivá -to býva vtedy, ked v mladosti si víťazil nad svetom, prispôsobil si tomu telo a pomíňal možnosti a spolu s nimi aj vnútornú silu, ktorá bola určená na prevtelenie.Býva ešte staroba jasná, čistá, býva svetlá a bývajú takí dedkovia, ktorí v starobe chodia rovno- ako keby sa plameň sviečky dvíhal a presne taký plameň tečie smerom dohora -nemyká sa a nedymí a biele svetlo z takého ohňa sa rozlieva do okolia súmerne a kľudne. Telesnej sily u takýchto starčekov nie je viac, ako u tých, ktorí chodia ohnutí k zemi, ak si teraz mladý skús sa vžit do obrazu takého starca a skús uvidieť, že máš iba dve "jednotky" sily jednu možeš použiť, aby si stál, no stáť treba rovno, bez zakrivenia. Hocijaké zakrivenie to je napätie a to znamená že strácaš silu, aby si sa vyrovnával, alebo sa ťahal do opačnej strany. No ďalšie jednotky sily už na toto nemáš. Prišla taká staroba, keď už zostali iba dve jednotky sily. To znamená, že nesmieš mať žiadne zbytočne napäté miesta v tele, stojíš aj chodíš rovno, a chodíš po dedovsky správne. Dedovskou chôdzou to znamená celý čas v silnom položení. A ešte jednu jednotku sily možeš nasmerovať na "svet". Čosi vziať opraviť, vyrobiť niečo nové, dokonca môžeš postaviť novú izbu, 5 mladých silných to za jedno leto nestihne, ale ty môžeš pretože si dedko a máš jemné videnie, ako použiť tu svoju jednu jednotku sily, ty ju použiješ natoľko správne, že ti dostačuje tá jedna jednotka. Viac nie je treba. No teraz si mladý a si zvyknutý "lámať" svet pod seba. Tratíš silu zbytočne a len rokmi začneš si ju cenit, ako zlato. No ked sa už teraz staneš dedkom a pochopíš, že stav 1+1 sa treba učiť už teraz, tak môžeš začať otvárať v sebe to jemné videnie a chápanie sveta, ktoré majú dedovia a ktorý tebe chýba. Býva aj tak ,že múdrosť prichádza v mladosti a jedna taká cesta je opísaná tu. Sila sa nikde nestratí, vyslobodí sa stane sa dostupnou a bude možné ju použiť na veľké veci, alebo na takú úplne obyčajnú, ako je sebapoznanie.