ˇŽgonka

25.02.2019

ŽGONKA

Často hľadáme rôzne vyššie magické zložité techniky, ktoré nám otvoria dvere minimálne do sveta podobného svetu Harryho Pottera, pritom ale zabúdame na základné cvičenia.

Často sú na pohľad (vonkajšou mechanikou) veľmi jednoduché ale pritom skrývajúce mnohé informácie pre človeka, ktorý si dal námahu a venoval im dostatok času a úsilia. Samozrejme, aj pozornosti.

Mechanicky odkrútený cvik bez prítomnosti cvičiaceho je viacmenej zbytočný. Žgonka je naozaj jednoduchý, možno jeden z najzákladnejších cvikov v ruských bojových umeniach ako aj energetických cvičeniach. S rôznymi formami tohto cvičenia sa stretávame aj v iných bojových umeniach. Hlavne sa stretávame s týmto cvikom pri deťoch, ktoré sa začnú podvedome krútiť pri nejakej prestávke alebo pri nejakej činnosti.

Napadlo ma spísať informácie, ktoré o tomto jednoduchom cvičení máme (úplne všetky nie, pretože nie všetky sú verejné a ani pochopiteľné).

Prípadne sa ďalej objavia ďalšie informácie, ktoré budú priebežne dopĺňané do tohto článku.

Žgonku robím viacmenej pravidelne 5-6 rokov a niečo mi o sebe už prezradila, ale určite zostalo mnohé zatiaľ skryté.

Volajú ju Žgonka, vreteno a určite sú v rôznych oblastiach aj iné názvy, tak, ako sa líšia aj jej spôsoby vykonávania v rôznych oblastiach, v školách.

Žgon bola tyč, na ktorú nakrúcali kožušníci kožu pri jej opracovávaní, zmäkčovaní. Odtiaľ pramení jej názov Žgonka. Pri cvičení si môžeme zadávať rôzne úlohy, ktoré sú pre nás prvoradé.

Všeobecne, keď vykonávam akýkoľvek cvik, mal by som vedieť, prečo to robím (čo tým cvičením chcem dosiahnuť v danej chvíli), načo mi to bude, pokiaľ toto neviem, akékoľvek cvičenie alebo činnosť nemá zmysel, je bezcieľna. Vrámci tých úloh sa môže meniť technika vykonávania cviku (vonkajšok) a takisto smerovanie pozornosti, prípadne vnútorný pohyb.

Základný cieľ Žgonky býva vytvorenie osi, najskôr na mechanickej úrovni - okolo ktorej sa točíme a neskôr aj na úrovni psychiky a energetiky. Tieto tri osi by mali byť na jednom mieste, tým pádom máme šancu stať sa celistvým človekom, mať vnútornú os (charakter).

Postoj:

Postavíme sa na šírku pliec, prípadne panvových kĺbov. Vonkajšie hrany chodidiel sú rovnobežné. Vyrovnáme chrbát. Temeno hlavy akoby sa prilepilo o nebo, hlavu vytiahneme hore. Kozáci hovorili, že každý kozák by mal so sebou nosiť šabľu alebo šašku. Myslela sa tým aj tá železná ale aj tá vo vnútri človeka. Rukoväť ide od krku k hlave, čepeľ ide dole chrbticou a ide do kostrče.

Potiahneme panvu, aby sa vyrovnala krížová časť. Tým, že potiahneme krížovú časť, sa mierne ohnú kolená takže postoj bude prirodzenejší (aj keď sprvoti nám tento postoj pripadá nie veľmi prirodzene). Chodidlá sú postavené tak, že vo svojej predstave vkročíme do strmeňov, akoby sme sedeli na koni, strmene prechádzajú cez chodidlo v časti za poduškami prstov kde sa nachádza bod, cez ktorý sa pripájame k zemi (číňania ho volajú Zurčiaci prameň a nachádza sa na meridiáne obličiek).

Snažíme sa tie strmene pocítiť, potom posunieme panvu nižšie akoby sme sedeli na koni (precítime keď sedíme - nohy a panva vytvárajú nepohyblivý celok) potom sa mierne nadvihneme zo sedla na strmeňoch , nohy by mali byť pružné, panva pohyblivá. Pocítime rozdiel medzi dvoma polohami.

Aby náš postoj bol správny potrebujeme ešte jednu vec a tou je nájsť ťažisko (z hľadiska mechaniky), napr. jadro sily v národnom jazyku. Môžeme si ho predstaviť ako guľu (veľkosti povedzme hádzanárskej lopty) v oblasti podbruška (existujú cvičenia na precítenie jadra ). Pokiaľ cítime jadro alebo aspoň ťažisko, skúsime sa naňho vyrovnať alebo postaviť. Mali by sme vyrovnať tri jadrá vedomia - postaviť rovno nad seba. Pokiaľ sa správne postavíme, sme stabilný.

Pamätáte si hračku, ktorá sa prevracia a znova sa stavia späť. To je pocit spodného jadra - stabilita.

Plecia vyrovnáme, lopatky potiahneme mierne k sebe a uvoľníme sa. Ruky visia ako laná, päste sú ako závažia na konci lán.

Toto je zhruba postoj.

Pohyb:

Krútime sa okolo osi tak, že hlava zachádza na jednej aj druhej strane úplne dozadu, akoby brada zašvihávala za chrbát. Oči nachádzajú za chrbtom bod, na ktorý sa upierajú. Pohľad nesmeruje ani dole (minulosť) ani hore (budúcnosť) ale pozerá priamo na priamej rovine. Prvá úloha, ktorú môžeme robiť (nie krátko) je vystavanie vnútornej osi (vnútorného sťažňa ) a uvoľnenie napätí. Keď cvicíme Žgonku pravidelne, výborne odoberá napätia z tela, dôležité je pomôcť si vedomím, odsledovať ich a akoby sa pomáhali vyviezť z tela počas krútenia.

Pri pravidelnom cvičení Žgonky sa telo stáva citlivejším a uvolnenejším. Pomáha aj pri menších problémoch s chrbticou. Pri väčších problémoch by som odporúčal Žgonku necvičiť, v týchto prípadoch je lepšia horizontálna Žgonka. Vertikálna by mohla v takýchto prípadoch uškodiť.

Oči v žiadnom prípade nezatvárame. V kozáckej tradícii je len minimum cvičení, ktoré sa robia so zatvorenými očami. Boli považované za veľmi nebezpečné kvôli možnému upadaniu do "fantazírovania" a predstáv. Môžeme stratiť pôdu pod nohami, realitu a potom sa ľahko dostaneme do stavu tzv. schizoterika (schizo-frénia; ezo-terik). To sú ľudia, ktorí snívajú už aj s otvorenými očami, menia celý svet, hovoria s mimozemšťanmi atď. ale majú problém spraviť kotúľ.

Pri točení oči nachádzajú bod za chrbtom, na ktorý sa pozerajú z obidvoch strán.

Pozorujem svoje telo, krútim sa a pomaly cez ruky a bradu vyvádzam z tela napätia, ktoré sa mi podarí objaviť. Napätie je pohyb, ktorý zostal nezrealizovaný v našom tele, resp. nevypustený z tela. Dávnejšie sa ľudia stretávali pri tancoch a pomocou nich vyvádzali z tela napätia. Prípadne pomocou cvičení, ako Žgonka. O napätiach sme už písali inde.

Ruky sa krútia prirodze, ako laná so závažím na konci. Do pohybu nedávame silu a neplieskame si po obličkách, keďže Žgonka sa určité obdobie robí aj hodinu denne, boli by to tisíce úderov na obličky. Bolo by to dosť nepríjemné.

Keďže Žgonka je čiastočne aj bojový cvik, môžeme si vziať do rúk dva nože a pokrútiť sa. Ruky sa prirodzene správne uložia, aby sme sa nedopichali.

Čo sa týka chodidiel, sú na zemi celou plochou ale pocitovo stojíme na strmeňoch.

Pri strednej a vrchnej časti Žgonky sa môže päta odliepať od zeme a trocha rotovať koleno.

Ak sa nám podarilo pouvolňovať telo, odviezť napätia, môžeme prejsť na ďalšie pozorovania a to vnútorného pohybu, ktorý nám bude tiecť po tele. Ak ho nájdete a budete ho dlhodobo pozorovať, začnete ho veľmi silne cítiť na sebe a taktiež budete vnímať pohyb vnútorný (aj na svojom okolí). Je možné časom prísť do stavu, keď sa pocit tela stratí a budete cítiť len prelínajúce sa prúdy sily, prúdy pohybu. Pocitom, ktorý je o niečo jemnejší ale dosť podobný vnútornému pohybu je sila. Časom ju môžeme začať pociťovať, vnímať ako niečo tekuté a pod. Aj živuška, živa sa môže ukázať a ozvať a môžeme ju aj precítiť.

Hovorili sme o osi, o uvolnení, o pohybe, sile a žive.

To sú veci, ktoré nám reálne môže tento "primitívny" cvik ukázať. Pokiaľ s ním budeme mať trpezlivosť a venujeme mu čas. A to nie je všetko, v čom nám pomáha. Podobne je to aj s inými vnútornými cvičeniami. Len trpezlivá práca, teda cvičenie, pomôže odkryť to, čo skrývajú, nie mentálne špekulovanie a predstavy.

Keď sa zvrchu pozrieme na Žgonku tak je to špirálový pohyb, ktorý sa sťahuje a rozťahuje.

Preto cvičenie pomáha napĺňať sa energiou zvrchu aj zo spodu, teda nebo aj zem. Ak mu to dovolíme a budeme stáť správne nedeliac telo na dve časti.

Žgonka je z toho dôvodu cvičením skôr ranným, zosilňuje aj naše jemnohmotné telá a tým nám pomáha prežiť deň a nebrať na seba toľko negatívnych vplyvov. Samozrejme nám v určitých variantoch pomáha prepájať a harmonizovať polovice nášho tela aj mozgu.

Ak ho robíme nejaký ten čas a správne, zistíme, že je cez tento cvik možné vojsť do rozšírených stavov vedomia. Sú tam ešte ďalšie veci, ktoré sa ale viažu na iné cvičenia, preto by neboli zrozumiteľné ale ani nie sú podstatné.

Chcel som len poukázať na to, že behaním a striedaním rôznych systémov cvičenia, duchovnej praxe a čohokoľvek nemusíte prísť k ničomu.

Veľa metrových studní nedá vodu ale jedna desaťmetrová ju dá skôr.

Cvičte a vnímajte to čo robíte čo najpozornejšie.

Tajomstvá nie sú, je len naša lenivosť a povrchnosť.

Ivan Kissimon