Znovuzrodenie

A tak strácajú príležitosť byť "obratnnými"a "schopnosťami"sa vyhnúť matematické nevyhnutnosti následkov svojích činov. Šťastné cesty nenájdu. Ukazujú sa im ľudské, alebo zvieracie maternice. Oni ich v halucinácii pokladajú za jaskyne a paláce a vstupujú do nich s nádejou, že v nich nájdu príjemný odpočinok. Tým si sami určí povahu svojho znovuzrodenia. Ten bude psom , ten zasa dieťaťom rodičov, vynikajúcich medzi ľuďmi. Podľa inej viery, veľké množstvo tých, ktorí nedosahujú duchovné osvietenie, a taktiež nechápu zmysel javov, ktoré sa im ukazujú hneď po skonanì, kráčajú po fantasmagoriì barda, ako bojazlivé stádo až k Šindžeovej súdnej stolici. "Šindže" sudca mŕtvych, skúma ich minulé činy v zrkadle v ktorom sa odrážajú, alebo ich váži v podobe čiernych a bielych skaliek a podľa toho či prevláda dobro , alebo zlo určuje v ktorom svete sa duch znovuzrodì a zároveň stanoví podmienky tohoto znovuzrodenia., telesnú krásu,alebo ohavnosť, duševné dary, sociálne postavenie rodičov atď. (Bardo- stav psychologického napätia od okamžiku smrti do okamžiku nového zrodenia. Sprievodcom, akousi priručkou na cestu je "Tibetská kniha mŕtvych") (Šindže -vlàdca mŕtvych, obávaný správca 8 horúcich a 8 studených pekiel) Pred týmto nestranným a neúprosným sudcom už nie je možné sa "obratnosťou"zachrániť. Ostatné " vedenie ako si počínať"je možné uplatniť len v medziach v ktorých to dovoľuje sila predchádzajúcich skutkov. Už som to naznačila a objasnim to ešte veľmi charakteristickou tibetskou historkou, ktorá nie je tak celkom bez humoru. Jeden veľký láma tulku strávil celý svoj život v leňošenì. Hoci mal v mladosti výborných profesorov, hoci vlastnil skvelú knižnicu, hoci bol obklopený vždycky vynikajúcimi učeňcami, skoro ani nevedel čítať. Ten láma zomrel. V tej dobe žil podivný muž, divotvorca a filozof hrubého zrna, o jeho výstrednosti sa vyprávali rôzne pikantné historky, v Tibete natoľko obľúbené. Menoval sa Dugpa Künleng. Jedného dňa prišiel na svojich potulkách k potoku, kde stretol mladé dievča, ktoré tam naberalo vodu. Náhle sa na ňu vrhol a chcel ju znasilniť. Dievka bola statnà a Dugpa Künleng bol už starý. Bránila sa tak dobre, že sa jej podarilo uniknúť a rovno utekala do dediny, kde svojej matke povedala čo sa jej stalo. Tá dobrá žena bola celá bez seba. Ľudia v kraji mali dobré mravy, nikto z nich nemohol byť podozrievaný , a tak ten podliak bol určite z inokadiaľ . Žiadala teda dcéru, aby jej tú sprostú osobu dopodrobna opísala. Keď dcéra uviedla vyžiadané podrobnosti, matka uvažovala. Vzpomenula si že na jednej púti stretla dubthoba (mudrc -kuzelnik). Dugpu Künlega a popis , ktorý práve počula, celkom sedel na tohto svätého a nepochopiteľného vystrednika. Nebolo pochýb ten, ktorý chcel znasilniť ich dcéru bol Dugpa Künleg. Vidiečanka premýšľala ďalej. Pomyslela si, že zásady, ktorými sa riadi správanie bežných ľudí, sa nevzťahuje na tých, ktorý majú mimoriadne vedomosti. Dubthob nemusí dodržiavať žiadne zákony, či už morálne, alebo iné, jeho činy sú diktované vyšším zmyslom, ktorý bežným ľuďom uniká. Dcéra, povedala muž, ktorého si videla je veľký Dugpa Künleg. Čo robí, to robí dobre. Vráť sa k potoku, padni mu k nohám a súhlas zo všetkým , čo bude chcieť. Dievča sa vrátilo a našlo dubthoba, sediaceho na kameni a zadumaného. Padla na tvár, ospravedlnila sa že sa mu bránila, pretože ho nepoznala a vyhlásila že je mu vo všetkom po vôli. Svetec pokrčil plecami a povedal: Dieťa moje, ženy vo mne nevzbudzujú žiadne túžby. Ale pozri sa, veľký láma susedného kláštora zomrel ako nevedomec po nedôstojnom živote v ktorom zanedbal všetky príležitosti na vzdelávanie. Videl som, ako jeho duch blúdi v barde, ako je vlečený k zlému znovuzrodeniu, a tak som z milosrdenstva, chcel pomôcť mu opatriť ľudské telo. Ale sila jeho zlých skutkov to nedovolila. Vy ste utiekla, a zatiaľ čo ste bola v dedine, sa osol a oslica tam na lúke spárili. Veľký láma sa skoro znovuzrodì v podobe oslika.

z knihy: Mystikové a mágové Tibetu-Alexandra David Neel