Sviatky

Sviatky sú časom, keď starý svet zomiera a rodí sa nový svet. Obrad obnovy sveta je dobre preskúmaný a venuje sa mu množstvo vedeckých prác. Pre všeobecné oboznámenie je možné čítať diela Mircea Eliadeho. V tomto okamihu, keď sa prirodzená obrana sveta stenčuje a svetom prechádza trhlina, sa ľudia stávajú zraniteľnými. Preto už od paleolitického staroveku vykonávajú rôzne ochranné rituály. Jedným z nich sú aj hry "maskovaných"(Teraz u nés koledníci). Takto to robili Kelti na Samhain, takto to robili Slovania na  Sviatky. Najlepšou obranou proti zlu je Sila! Najmä vnútorná. Aj bohovia sa boja silného človeka, ak veríme Vedám a Upanišádam. Keď však sila nestačí, ako apotropej, teda obereg, ľudia vo všetkých epochách používali rôzne spôsoby, ako sa urobiť neviditeľnými pre zlé sily. Napríklad dávať deťom dvojité mená. Jedno pravé, dobré, pre bohov, a druhé zlé, aby zlí démoni také ani nechceli prijať, cítili sa ním znechutení. Myšlienka primitívneho človeka bola jednoduchá: čo je odporné jemu samému, musí byť odporné aj nepriateľovi. Preto skrývali nielen svoje mená, ale aj mená bohov, ktorých uctievali. Preto všetci títo Médi a Bersovia. Aj človek by mal svojho boha skrývať pred zlým okom a nespomínať jeho meno nadarmo. Rovnaká úloha sa spája so všetkými druhmi rituálov. Ak sa človek začne vo svojej dedine prezliekať za besov alebo zvieratá, skutoční démoni uvidia, že tu je už všetko obsadené, a pôjdu si hľadať korisť inde. Preto maškary vyrážajú na vandrovku, zatiaľ čo obyčajní ľudia Vzdávajú hold  a platia daň besom aj bohom v mene ktorých koledníci prichádzajú. Preto sa sväté dni, teda sväté večery, nazývajú aj Strašnými večerami. Toto sa robilo tisíce rokov pred kresťanstvom, preto si nemyslite, že v tých časoch ľudia uctievali čertov alebo besov. Boli pred nimi rovnako chránení a slovo "čert" znamenalo nejaký druh zla, vždy škodlivého pre človeka. Mimochodom, a ľudia nechodili do kostola počas svätých dní, ale po nich, vtedy, aby neukazovali zlým silám cestu na miesto, ktoré uznávali za svoju svätyňu. Ak sa tieto rituály odstránia z nášho života, svet ľudí sa stane úplne nechráneným. Už teraz vidíme, koľko démonov preniklo do Svätej Rusi, koľko ľudí sa mení na démonov, koľko bytostí, niekedy až neľudskej povahy, si razí cestu k moci a najmä do médií. Ak zabudneme, ako s nimi bojovať, ako ich nepustiť dovnútra, potom sa s Ruskom stane to isté, čo s Európou... Preto hráme sviatočné hry. A nehráme sa ani tak na prevleky, ale na to, že základom takýchto prevtelení je poznanie o podstate človeka a jeho vedomia, ako vidieť jadrá vedomia. Keď poznáte vnútornú stavbu človeka, vždy spoznáte bytosť inej povahy! Ale čas obnovy svetov, čas zrodu Nového sveta, nie je len medzera vo vesmíre, cez ktorú k nám môžu preniknúť nepriateľské sily, je to aj čas, keď ľuďom prichádzajú na pomoc dobrotiví duchovia, strážcovia a ochrancovia. Je potrebné im aj poďakovať. A na tento účel v sebe skutočný človek rozvíja vlastnosť, ktorá nie je dostupná tvorom so zlou povahou. Štedrosť! Bohom štedrosti bol zrejme Koľada. Preto ľudia na Štedrý deň koledujú a spievajú koledy a piesne. A spomínajú na svoju dušu, pretože štedrosť žije v duši, a ak si spomeniete na stav štedrosti, vaša duša je stále živá.... Okrem toho v prelomu svetov možno vidieť budúcnosť. Preto sa má veštiť na sväté dni. V tomto čase aj tie najjednoduchšie úkony, ako je hodenie papuče cez plece alebo žrebovanie, môžu dať viac ako všetky predpovede astrológov alebo veštcov. V starých časoch sa osobitne cenilo veštenie podľa letu vtákov, kobi(1). Pravdupovediac, nie je to ľahké umenie, ktoré si vyžaduje osobitný stav vedomia. Preto sa to na Štedrý večer robí. V živote som videl dobrých kobiov. Hoci sami nechápali, čo robia a prečo to robia. Ale najlepším spôsobom kobenčenia(1), s ktorým som sa stretol, je, samozrejme, boj na lubkách. Nemáme radi ľudí, ktorí kobenia. Zvyčajne sú to nepríjemní ľudia. Ale toto je, ako hovoria učenci, degradácia obradu. Strata pamäti o jeho posvätnom účele. Keď sa lúbkári kobenia, ľudia sa radujú, smejú a prichádzajú sa pozrieť na toto divadlo. Bolo veľa spôsobov, ako kobeniť, počnúc slávnostnou bitkou a končiac vybíjaním hlúposti z  z tých miest, ktorými hlupáci myslia, a vynášaním umrún(2) z domu. Inými slovami, vo svätých dňoch sa vyžadovalo očistiť svet od všetkého, čo vedie k zničeniu života a smrti, a ponechať to, čo pomáhalo pokračovať v živote. Preto sa už vo Svätých dňoch začínali prípravy na ďalšie svadby. A prvými kandidátmi na ženíchov sú najlepší Ľubkári, ktorí pochopili, ako sa má správne kobenit. Ak však chcete položiť otázku o svojej budúcnosti alebo o tom, čo vás trápi, je lepšie položiť ju vo Vedogoni, teda po návšteve miesta, kde sú uložené odpovede na všetky otázky.... Vo všeobecnosti platí, že najprv by sme sa mali rozlúčiť so starým rokom, potom chrániť seba a svojich ľudí pred zlými silami a potom pripravovať život v novom roku a v novom svete. A nezáleží na tom, ako dobre vieme, ako to urobiť. Lepšie takto ako nič. 

A.A.Ševcov

1-Kobi je v ruských kronikách veštenie podľa letu vtákov. V bežnej ruštine kobeničiť alebo lámať znamená správať sa počas sviatku čudne. Kobenivať je vyprovokovať ľudí k bitke. Vo všeobecnosti provokovať ľudí nezvyčajným správaním, zvláštnymi pohybmi a výkrikmi. Druh vtáčieho tanca, ako je čínska škola volaviek alebo žeriavov vo Wu-šu.

2-Umrun od slova "umrieť "smrť". Znamená mŕtvy, . Ale nie celkom mŕtvy. Verilo sa, že niektorí mŕtvi ľudia, ak boli za života čarodejníkmi, mohli vstať z hrobov a strašiť živých. Hovorilo sa im umrúni. A počas sviatočných dní sa takéhoto umruna, t. j. predstavujúci mŕtveho, snažili vyhodiť z domu. Ale on ležal na zemi, mal zavreté oči, nehýbal sa, ale nenechal sa vyniesť z chatrče a kontroloval pohyby zástupu silných chlapov..