Silová stavba človeka č.1

Začnem túto knihu myšlienkou, ktorá sa môže zdať príliš smelou. Súčasná filozofia opomenula jednu zo substancií stavby sveta. Žijeme v polárnom svete, kde prebieha boj medzi duchom a matériou a svet je väčší a širší. A čo je najočividnejšie, môžeme v ňom nezaujatým pohľadom objaviť okrem ducha a matérie to, že je utkaný silou. Zo sily je vytvorený aj človek. Nie z prachu zemského, pretože z fyzickej matérie je len telo človeka a nie z ducha, hoci človek má ducha. Všetka stavba človeka je preniknutá a pospájaná silou. Sme deti sily a jej vládcovia. Žijeme poľujúc na silu, zbierame ju a riadime. V tomto sme podobní svojmu tvorcovi. Každá časť ľudskej bytosti sa dotýka sily a je prispôsobená tomu, aby silu používala. Rovnako telo, vedomie aj duša. A dokonca aj duch. Ak sa započúvame do ruského jazyka, má silu. Pri tomto ľudstvo nakopilo obrovskú skúsenosť vo vzťahoch so silou a so silami. Avšak tá skúsenosť je precítená len pragmaticky, to znamená len z uhlu pohľadu vedeckých a každodenných úloh, v ktorých sila sa buď používa alebo nejakým spôsobom čerpá. Nemáme kultúru práce so silou, s vnútornou silou a o to viac nemáme ani filozofickú kultúru sily. Čerpáme silu buď do tela alebo do osobnosti. Len máloktorí z nás poľujú na silu umu alebo ducha. Aj to je častejšie poľovačka, ktorá býva klamom, lebo omylom vzniká výmena a silu nezískava um ani duch, ale získava ju osobnosť. Sila je prostredie našej existencie, ona sama je podstaná skutočnosť nášho života a mali by sme ju poznať a chápať. Človek, ktorý hľadá sebapoznanie môže začať ovládať silu, začínajúc od najhrubších typov a postupne prechádzajúc k jemnejším. Myslím si, že na tejto ceste je rozumné začať od najdostupnejšieho, zo silovej stavby fyzického tela, z tela sily ako ju volali mázikovia, ktorí ma učili. Táto časť silovej stavby človeka sa rátala za vonkajšiu a volala sa ruž. Ruž sú všetky telesné sily človeka a aj keď je to zvláštne, náš národ ich poznal pomerne veľa. Mázikovia, potomkovia vladimírskych ofénov, ktorí žili v zakrytej spoločnosti na území súčasnej vladimírskej a ivanovskej oblasti, očividne nie náhodou sa zakrývali pred vonkajším svetom. Viditeľne chránili vedomosti, ktoré sa kedysi považovali za tajné. No časy tajných vedomostí sú už preč. V súčasnosti ešte dokonca aj štátne tajomstvá sú nemožné.Vedomosti sú buď viditeľné, alebo umierajú ak nikomu nie sú potrebné. Myslím, že vedomosti mázikov by mali žiť. Nazval by som ich filozofickou antropológiou sily, ktorá by mala byť súčasťou základu zdravého obrazu života. Začnem túto knihu od najjednoduchšieho, od vonkajších síl ako ich volali mázikovia. Ruský jazyk hovorí o silách v množnom čísle. Napr. "nestačilo mi síl". Pre ruského človeka môžu byť sily ako telesné tak aj duševné. Konkrétne tu leží hranica medzi vonkajšími a vnútornými silami. Všetko čo sa týka tela sa považovalo za vonkajšie. V tejto knihe bude reč o silách, ktorými žije telo.

z knihy:

Ружь, или внешие силы.

Александр Шевчов