Rozum
ROZUM
V najvšeobecnejšej forme - rozum - je nástroj prežitia v tom svete, do ktorého sa duša
prevtelila. Keďže duše nehynú vo svetoch, kam sa prevtelia, hynú len telá, rozum je nástrojom, ktorý
zabezpečuje prežitie tela. Ale ak sa na to pozrieme zo širšieho hľadiska a spomenieme si, že duše sa
z nejakého dôvodu prevtelujú, je teda rozum pre dušu nástrojom riešenia tej úlohy, kvôli ktorej prišla
na túto Zem.
Túto úlohu nie je možné vyriešiť, pokiaľ telo neprežije. Kvôli tomu je potrebné zabezpečiť jeho
prežitie. Ale len kvôli tomu. My všetci veľmi dobre vieme, že ľudia zvyknú obetovať život svojich tiel,
keď príde reč na hlavné,na to, čo nemôžu obetovať. Všetci nejako vieme, že život tela nie je našou
najväčšou cennosťou. Ako vidieť z tohto opisu, v rozume sa nachádza prvopočiatočná dvojznačnosť -
na jednej strane pracuje ako nástroj prežitia ale dostatočne ľahko môže obetovať život pokiaľ pôjde
o niečo dôležité pre dušu.
Druhá stánka je, že všetci vedia, že je samozrejmé len to, že rozum robí všetko, čo je potrebné pre
život a telesné prežitie.
A čo je pre nás kvôli tomu potrebné? Poznať tento svet a vedieť rozmýšľať. Je potrebné vedieť
rozmýšlať kvôli tomu, aby sme vedeli vyriešiť hlavné úlohy duše. Vidí sa mi, že je to nutné ale
mázikovia to hovorili inak. Samozrejme, vysvetľovali mi, rozmýšlať je užitočné stále a je dôležité
vidieť príučky/úlohy, ktoré ti dáva život, aby si príliš dlho nesedel v tej istej jame. Kvôli tomu je
potrebné vedieť rozmýšlať a riešiť úlohy ale nie podmienečne.
Duša prechádza na zemi procesom zdokonaľovania ale nie na základe rozumového ale
na základe prirodzeného správania. Zdokonaľuje sa nie preto, že ty vyvíjaš úsilie ale preto, že sa
očisťuje od nedokonalosti tak ako sa očisťuje od špiny časť odevu, nejaký cíp odevu, keď ho
niekoľkokrát prehneš a šúchaš o seba. Jednoducho povedané, čím viac dostávaš úderov, tým
rýchlejšie sa tvoja duša zdokonalí. Ako sa hovorí, jeden bitý je hoden dvoch nebitých.
Preto je potrebné vedieť rozmýšlať, aby sme rýchlejšie vedeli vyjsť z tých stavov, ktoré sú pre nás
ťažké, alebo ktoré nás veľmi trápia. Aby sme mohli vyjsť tam, kde duša môže priamo získavať svoje úlohy. Jednocho povedané, rozmýšlaním môžeme uľahčiť prácu duši oslobodiac ju od
prebytku a prázdnoty aby sme zostali tvárou v tvár s tým podstatným, hlavným.
Vo všeobecnosti, rozmýšlanie sa deje do toho času a priestoru, v ktorom duša získava svoje
príučky. Aby sme očistili špinu a aby sme sa nesústreďovali na nejaké cudzie a prázdne veci.
Tohto je vďaka bohu v našom živote viac ako dostatok.
Teda umenie rozmýšlať zrýchľuje našu cestu ale nezrýchľuje samotné zdokonaľovanie, keďže duša to
nepotrebuje prerozmýšlať ale prežiť a precítiť svoje úlohy. Rozum jej v tomto pomôcť nemôže
pretože je príliš povrchný. Môže však odobrať prekážky a tak urýchliť to, aby sa duša dostala
rýchlejšie k svojim úlohám.
Rozum je čisto zemského pôvodu, hoci schopnosť mať rozum je základnou vlastnosťou vedomia. Ono
je schopné vytvárať rozum v ľubovolnom zo svetov, kam sa duša prevteluje. Ale tak či tak, rozum
nemôže byť mimozemského pôvodu. Stále patrí k tej zemi, kde sa narodí, a pre ktorú bol vytvorený.
Pre iné svety je potrebné vytvárať iné rozumy. My ich vieme robiť, vytvárajúc rozumy pre všetky tie
svety, v ktorých žijeme tu na Zemi. Keďže je to obvyklé, neuvedomujeme si, že v každom pozemskom
svete alebo spoločnosti máme svoj rozum a používame konkrétne ten rozum a nepoužívame nejaký
všeobecný rozum, ktorý patrí všade.
Naviac, človek vedeckého svetoznázoru, teda homo sampiens sa prinicipiálne odlišuje svojím
rozumom od človeka predchádzajúcich dôb, povedzme od človeka epického alebo od človeka
mytologického. Homo sapiens - to nie je zoologický termín, ktorým vedci označujú typ vyšších opíc,
primátov ktorými podľa nich sme - v základe rozumu tejto bytosti je uložené to, presnejšie chýba
jedna základná svetonázorová opora - homo sapiens nemá dušu.
Preto rozmýšla o svete ako o uzamknutom systéme planéty, kde žijú len zvieratá alebo telá. Človek
epický alebo mytologický videl svet odlišne pričom nielen v duchovnom zmysle, pretože mal dušu ale
odlišne aj po fyzickej stánke, keďže príroda zaplnená duchmi je úplne iná príroda ako tá, ktorú
znásilňuje homo sapiens.
Zodpovedajúc tomu, na prežitie v takej prírode bolo potrebné rozmýšať úplne inak.
Tu máme otázku - chcem pochopiť "vedu rozmýšlať", chcem sa naučiť rozmýšlať ale ako? Ako mám
rozmýšlať? - tak ako si to cení homo sapiens alebo tak, ako rozmýšlali naši predkovia?
To nie je taká jednoduchá otázka. Je obrovská, pred ňou zostávam skamenelý a nie som schopný sa
ďalej hýbať.
Veď od tohto všetkého bude závisieť nielen môj ďalší výskum ale aj môj život. Viac k tomu, vyberiem
si ako mám rozmýšlať a predo mnou sa otvoria cesty a rozličné svety.
Pre každý svet sa musím naučiť rozmýšlať?
Z knihy:A.Шевцов Введение в науку думать.