Rastliny

Rastliny Táto udalosť sa prihodila v regióne Nižného Tagila začiatkom deväťdesiatych rokov, pri výrube lesa. V partii drevorubačov bol jeden, ktorý nefajčil a ešte bol aj pozorný. Kým ostatní fajčili, aby si skrátil čas, vymyslel si zábavu. Počítal letokruhy na spílených stromoch. Počítal a divil sa. Tento strom má až 80 rokov, tento aj viac... Potom si všimol, že pri všetkých stromoch sa v určitej perióde objavujú nie veľmi zdravé kruhy. Ani farbu nemajú zdravú a nie sú také široké a rovné ako ostatné. Pri všetkých bola jasne viditeľná táto choroba. Bolo tam 5 alebo 6 takýchto kruhov idúcich jeden za druhým. Drevorubač sa zamyslel, trápilo ho to a preto sa rozhodol vypočítať, v ktorých rokoch bol ten strom chorý. Výsledok ho veľmi prekvapil. Zistil, že na všetkých stromoch bol čas choroby v rokoch 1941-1945. Vyzerá to tak, že stromy cítili, čo sa deje. Že sa deje niečo strašné a spolu s ľuďmi trpeli útrapami vojny. Na Šalamúnových ostrovoch, keď miestni obyvatelia chcú vyčistiť nejakú časť lesa pre svoje polia, nerúbu stromy. Jednoducho sa zhromaždia, celý kmeň, a začnú nadávať stromom. Po niekoľkých dňoch stromy hynú. Pomaly ale isto. V konečnom dôsledku umierajú. Pokusy, ktoré robia biológovia dávajú udivujúce výsledky. Rastliny sú schopné vidieť, cítiť chuť, vôňu, hmat a dokonca aj počuť. Naviac sú schopné komunikovať, trpieť a cítiť nenávisť i lásku, pamätať si a rozmýšľať. Jedným slovom, majú vedomie a pocity. Nie sú ľahostajné. V rôznych krajinách polícia už niekoľko desaťročí používa detektor lži. Raz, americkému špecialistovi v tejto oblasti Clifovi Baxterovi, napadla šialená myšlienka, pripojiť čidlá k listom rastliny na okne v laboratóriu, aby skúsil niečo preveriť. Čidlo bolo dlho nepohyblivé. Kvietok ako keby mlčal. Tak to pokračovalo, až pokiaľ raz vedľa toho kvetu, filodendronu, niekto nerozbil vajíčko. V tom momente sa čidlo myklo a nakreslilo stúpajúcu vlnovku. Rastlina reagovala na smrť živého. Keď si zamestnanci laboratória začali pripravovať obed a vpustili do horúcej vody krevetu, taktiež čidlá reagovali aktívnym spôsobom. Aby preverili, či to nie je náhoda, začali púšťať krevety v nejakých intervaloch. Po každé čidlo vyskočilo do hornej časti vlnovky. Tak isto bez chybne a okamžite rastlina reaguje, keď sa niečo stane s človekom, hlavne keď jej ten človek nie je ľahostajný, stará sa o tú rastlinu a polieva ju. Kedysi sa Baxter porezal, polial si ranu jódom, čidlo sa tak isto dalo do pohybu. Ony sa aj boja. V čase pokusu anglického biológa Watsona, jeden zo spolupracovníkov laboratória, každý deň polieval kvet muškatu, staral sa o zem a utieral lístočky. Druhý, naopak, s nepríjemným výrazom, robil kvetine zle rôzne veci - lámal jej vetvičky, pichal ju ihlou do lístkov alebo ju pálil ohňom. Prítomnosť toho, ktorý sa o ňu staral, bola evidovaná tak, že šla po celý čas rovná línia ale akonáhle vošiel do miestnosti ten, ktorý jej robil zle, muškát ho okamžite spoznal a čidlo dávalo prudké vlnovky. Ak v tej istej chvíli vchádzal do laboratória ten, ktorý sa o rastlinu staral, okamžite sa vlnovky vyrovnali a čiara zostala priama. Kvet nemal strach pretože on ju mohol ochrániť pred tým, ktorý jej robil zle.