Prvé ohraničenie duše.

Prvé ohraničenie duše.
Keď som zobral na ruky novorodeného syna, prekvapil ma jeho pohľad.Na mňa pozerali oči z "večnosti"- surovo, rozhodne a bez stopy zľutovania k sebe. A poľutovať sa je od čoho. Pre dušu je tento svet "peklom" tak to videli starý ľudia (učitelia). Keď sa prevtelíme tak môžme povedať, že ideme na dobrodružnú cestu.Ocitnúc sa v tele, duša stráca schopnosť lietať-stráca možnosť v okamihu sa premiestňovať v priestore. Predstavte si, že ste uzavrety vo vnútry vreca plného kameňov, kde sa nemôžete ani hnúť. V začiatku prevtelenia sa pre dušu telo vidí niečim podobným, vrecom plným skál. Ako ho riadiť, narábať s telom duša ešte nevie.Pre dušu je toto vezenie strašné, nepohyblivé. Postupne duša naväzuje s telom kontakt, učí sa ho riadiť, hýbať rukami, nohami, otáčať. Duša sa učí pohybovať spolu s novozískaným fyzickým telom, postupne sa učíme plaziť, vstávať, chodiť, padáme znova vstávame a ideme -duša sa pokúša vzlietnuť, nachádzajúc sa v tele.
Prechádzajú roky, desaťročia a mnohí z nás si nepamätajú, aká to bola titánska práca, ba viac než to, tak si privykáme k telu, že si nespomíname na to, čo to znamená lietať a nestotožňujú sa z "nejakou dušou"
Niektorí si vyberajú žiť nie životom duše, ale životom fyzického tela-životom matérie, ako pomôcť takýmto ľuďom, neviem no ak u človeka v hrudi sa ešte niečo "hýbe"tak sa mu dá pomôcť. Dušu je možné oživiť a urobiť ju silnejšou no na začiatku stojí pochopenie a obľúbenie si svojho fyzického tela. Keď sa chceš oslobodiť je potrebné pozorne naštudovať čo ťa to ohraničuje. Pre tých čo sa "vidia" dušou, cítia svoju dušu prípadne sú schopný vychádzať s tela, ako duša nie je potreba nič hovoriť. No aj títo ľudia by mali obrátiť pozornosť na svoje fyzické telo, to čo teraz nazývame fyzickým telom "starí ľudia" volali "tel".Presnejšie tel, volali fyzické telo a jej starostlivú gazdinú-živu. Živa a cítiaca duša. Tel, telok, alebo teluška.
Treba si ujasnit ,ze naši predkovia videli u človeka , ako minimum dve duše, jedna z duší si Ty (Božia nádoba)-ju volali cítiaca duša, to je to čo vychádza z tela na konci životnej cesty. Druhá duša sa volá "živa" ona sa stará o telo. Živá duša , alebo živa má na starosti telo, matériu-dáva ho do poriadku a vracia k pôvodnému určeniu, zvlášť vtedy, keď spíme a nechávame ju slobodne konať.
V rozprávkach sa miesto cítiacej duše nazýva "medeným cárstvom" to je náš stred od solaru po hrdlo, miesto živy sa volá -strieborné cárstvo-od solaru po panvu. Živa a telo spolu zabezpečujú cítiacej duši možnosť sa pohybovat a poznávat, pre ňu v podstate "pekelný svet", a vďaka tomu sa môže učiť čo potrebuje.
Telo a živa sa spolu volajú "tel"u mužov telok u žien teluška.Tel a teluška majú svoje potreby a želania v podstate sú podobné ,ako u zvierat. Niektorým ľuďom sa darí stať sa zvieratami, vytesniac cítiacu dušu. To je jedna krajnost,druhá je keď niekto začína likvidovat svoje telo. Nie je potreba ,kôli vašej nesmrtelnej duši, zabíjať telo.Myslím, že je potreba o tel sa starať treba sa snažiť ho počúvať a chápať, treba si ju obľúbiť, alebo aspon si ju vážiť, keďže nám slúži vo viere a pravde.Čo keby sme tel vnímali ,ako chrám pre cítiacu dušu?Vtedy hádam stoíi zato ju priviesť do zodpovedajúceho stavu, a možno sa zatlačená a zabudnutá duša ozve a začne dávať rady a možno jej hlas bude stále silnejší.
Autor:Jegor Gamajun.
Pokračovanie..