Pozbieranosť

Pozbieranosť Rozvíjanie cítenia, videnia ducha  nebezpečia je veľmi dôležité. Nie menej dôležité je vedieť toto cítenie aj používať. Veľmi veľa ľudí si pri sebapozorovaní všímlo, že keď sa niečo stane hovoria: "Hmm… ja som toto videl a chcel som aj skôr povedať.. Chcel si povedať ale prečo si nepovedal? Preto lebo my vnímame všetko a používať vieme len to čo sa nachádza vyššie od určitého prahu vážnosti a pre náš rozum vôbec nie je dôležité čo si videl, počul alebo čo si chápal. Všetci vidia, počujú a niečo chápu. Reč je o tom ako sa dostať zo stavu neschopnosti,do činnosti, ako začať byť aktívnym a to je dané len pre toho kto uvidel, kto je schopný urobiť z vnímaného základ na pohyb. To je už prechod na inú úroveň života takpovediac zmena prahu citlivosti a vážnosti toho čo sa deje naokolo. Rozum bude pracovať len s tým čo je pre neho dôležité. Obyčajne čo človek vidí, počuje, chápe sa nejak nevydeľuje z celkového prúdu toho čo vníma. Preto pozerá na to čo prechádza "mimo jeho nosa" a hovoriť o tom, že on to tak aj myslel začína vtedy, keď sa už našiel ten kto, už to isté urobil základom toho aby vznikol nejaký pohyb. Napríklad na to aby povedal svoje hodnotenie alebo nejaká iná činnosť. Preto len vidieť aj keď jemne vidieť je málo, je potrebné meniť kvalitu videnia, urobiť videnie schopným vyvolať aj činnosť. Je potrebné prijať, pretože ak si nevšimnete jemné veci a nepoužijete ich na nejakú činnosť, v tom prípade je pre Váš život dostatočná tá úroveň vnímania, ktorú už máte. Vy jednoducho nepotrebujete vidieť jemnejšie, ak nemáte cieľ ani úlohu rozvíjať jemné vnímanie. Preto prvé, čo je potrebné je nájsť cieľ prečo potrebujete tieto jemné veci. Tie ciele sa neváľajú na asfalte, po ktorom každý deň chodíte do práce. Nenájdete ich tam, kde Vás zatiahla rutina. Oni nebývajú v tom obyčajnom živote, ktorý prežívame. Také veci sú potrebné kvôli tomu, aby sme sa vytrhli podmienečne hovoriac z tej matrice, v ktorej existujete a v ktorej existuje väčšina rozumných dvojnohých, ktorí nemajú perie. Jemné videnie je potrebné na to, aby sme cestovali za hranice vychodeného alebo bežne poznaného sveta. Kvôli čomu tam chceme cestovať každý musí rozhodnúť sám. Ak nedáte rozumu dostatočný cieľ on nebude robiť tú úlohu ako rozvinúť cítenie. Bez takej úlohy sa Váš rozum nebude zaoberať touto činnosťou a Vy sa budete neustále nachádzať rozmýšľajúc o niečom inom a robiacim navyknuté veci, akoby ste boli nejaký kuchynský automat. Cieľom je rozviť cítenie to je prvé. Obrátenie ho na úlohu je druhé. Úloha je postavená z veľmi presných krokov a len vďaka nim môžete pozbierať svoju pozornosť na nie obyčajných veciach. Pozbierať svoju pozornosť znamená pozbierať sám seba, pozbierať sa s pomocou pozornosti. Nezbierajú pri tom len pozornosť ale to, čo dovoľuje byť činným a žiť, napríklad životnú silu alebo pevnosť. Aby sme uvideli nakoľko sme pevní alebo zmäknutí je dostatočné sa pohrať nejaké telesné prepojenia typu zápasu alebo nejakej hry, kde je nejaký odpor. Napríklad skúsiť dakomu odobrať loptu. Ak ste v čase takého zápasu prudko zastavený, vnútorným pohľadom môžete pozrieť alebo objaviť, že buď sa cítite akoby pevnou hračkou - guličkou, ktorá je prispôsobená k skoku alebo odskoku a tá hračka akoby riadi Vaše telo z brucha. Dokonca ruky a nohy z neho trčia ako keby chápadlá. Alebo máte v sebe niekoľko uzlov sily. Jedna je v ruke ktorá drží loptu, druhá je v nohe, ktorú ste sa rozhodli odtláčať a tretia tam, kde máte strach kvôli tomu čo sa deje v okolitom svete a nič neprepája Vašu ruku a nohu, ale tú silu z ich prežívania tej situácie ako keby vyťahujú. Ak v tom čase budete počuť hlasný zvuk zostanete zamrznutý a nepohyblivý a stratíte loptu pretože Vaša pozornosť uletí na stranu zvuku. Ak ste pozbieraný pri zvuku najprv odskočíte, aby ste nestratili loptu a len potom sa pozbierate do uzlíku sily a pozriete sa aké nové nebezpečie je vo Vašom okolí a budete pripravený bojovať na dvoch frontoch.

A.A.Ševcov