Oheň č.2

Slovania verili, že oheň je živá bytosť, ktorú je potrebné načas nakŕmiť, aby sa podriadila človeku. Postaviac do pece na noc hrnček s vodou dávali napiť ohňu. K ohňu sa správali s úctou volajúc ho Báťuška ohník, na noc oheň zahasili takým spôsobom, že mu hovorili: Spi, Báťuška ohník. Bralo sa za hriech pľuť do ohňa. Oheň, keď sa nahneval mohol sa pomstiť človeku, spáliť jeho dom alebo ho vysušiť nejakou zlou chorobou. S nebeským ohňom (bleskom) sa spájali ochranné rituály. V čase búrky bolo treba v izbe poobracať všetky nádoby hore dnom a nádoby, kde bola voda prekrižovať, aby sa ochránilo od Besa, ktorý mohol priletieť s bleskom. Zapaľovala sa veľkonočná sviečka alebo sa do uhlíkov v peci hádzalo niekoľko kúskov ladanu. V slovanských zariekaniach sa oheň používal k vytvoreniu ľúbostného požiaru. Aby si pripútali človeka, u ktorého chceli vyvolať lásku bolo treba do pece položiť jeho stopu vyrezanú zo zeme alebo nejaký predmet, ktorý mu patril. V peci začal schnúť a vybraný človek začal trpieť od lásky. Stopy podobných povier sa nachádzajú aj v Byline Dobrina a Marinka, v nej sa opisuje ako čarodejnica umiestnila stopu bohatiera do pece a prosila oheň: "Ako horúce sú drevá, ktoré v Tebe horia, tak nech sa rozhorí srdce mladučké u Dobrinki Nikitiča". U starých Slovanov bol oheň neoddeliteľnou súčasťou pohrebného kultu. Slovania to brali tak, že keď človek zhorel, prechádzal do druhého sveta, kde pokračoval vo svojom predchádzajúcom živote. Preto aj do ohňa dávali rôzne predmety, ozdoby a podobne, aby si ich mohol zobrať so sebou. Predstava toho, že oheň rozdeľuje svet živých a svet mŕtvych sa nachádzala aj v kresťanských poverách. V apokrifických legendách sa rozpráva, že v čase posledného súdu na zemi pretečie ohnivá rieka, zapáli všetko živé a pán Boh sa opýta: "Si čistá zem?" Prvý raz zem odpovie: "Čistá ako muž a žena." Znova sa rozhorí oheň a Boh sa zas opýta? "Čistá si zem?" Zem odpovie: "Čistá ako vdova." Znova sa zem rozhorí. Tretí raz sa Boh opýta a zem odpovedá: "Čistá ako krásna dievčina." Vtedy aj nastane boží súd. Očistiteľné vlastnosti mal teda len živý oheň získaný z blesku alebo vytvorený úderom kremeňa, prípadne potieraním drevených paličiek. V 19. storočí na ochranu od epidémie sa robil rituál očistenia dobytku – vytvárali živý oheň, zapaľovali dve vatry a medzi nimi preháňali stádo, potom cez nie veľký oheň prechádzali všetci zdravý členovia rodiny a za nimi cez to prenášali aj chorých. V čase epidémii zapaľovali vatry na rôznych koncoch dediny. Predpokladali, že podobný obrad očistenia ohňom ohradí domy od chorôb. Zachoval sa aj obrad skákania cez vatry na Noc Ivana Kúpalu. Viera v očistiteľnú silu ohňa sa prejavovala aj v široko rozšírenom zvyku spaľovania bosoriek na ohni a ľudí, ktorí boli posadnutí zlými duchmi. Oheň ako zosobnenie podzemného elementu sa personifikuje v obraze zmijí alebo draka žijúceho v jaskyniach, vstupujúci s ním do boja hrdina sa musí báť jeho ohnivého dychu. Sú známe početné rozprávania o ohnivom hadovi, ktorý zvádzal ženy alebo unášal cárovny. Niekedy mohol prinášať aj poklady pre svojho pána. Pri Baltských národoch sú známe historky o Ukise - ohňovom duchovi, ktorý verne slúži svojmu pánovi prinášajúc mu želané veci. V hinduistických poverách je Boh ohňa Agni a sám oheň je jeden s piatich posvätných prvkov, z ktorých je vytvorené všetko živé. Zoroastrijci verili,že tvorca vytvoril svet zo štyroch prvo-elementov - oheň, zem, voda a ěter. Je možné, že je reč o vzduchu alebo o jednom zo stavebných prvkov vzduchu. Podľa tradičných predstáv zoroastristov oheň prepĺňa všetko bitie – duchovné aj telesné. Môže byt viditeľný aj neviditeľný. Poznáme 5 typov ohňa: 1. Božský 2. Nebeský – blesk 3. Oheň v telách, 4. Oheň v rastlinách 5. Oheň zemný (horí v zemi). Zoroastrijci považovali oheň, za živý symbol čistoty a mravnosti. Oheň ako aj svetlo sa používa na označenie Boha Ahura-Mazdy, preto keď sa klaniame ohňu a obraciame sa k svetlu, ľudia sa obracali k tvorcovi. Ahuru si predstavovali vo forme slnečného kotúča, takže je spojený so slnečným svetlom a so žiarením. Boh ohňa bol svetlom a svetlo bolo prvo-príčinou na objavenie ohňa

A.Gudkov