
Očistenie časť 3.
O očistení - tretia časť
Z toho môže začať u vás ďalšia práca, pozorovať, čo "nie je tak", s tým môžete aspoň niečo spraviť, pretože u tohto "nie tak" sú svoje príčiny. Nie náhodou sa tie veci dostali do takého stavu v akom sú. Kľúč k očisteniu je zadávať sebe správne otázky, pretože ak sa ti niečo nedarí, môžeš porozmýšľať a pohľadať chyby. Môžeš sa poradiť s inými ľuďmi. Môžeš aj sám hľadať. Chceš jedno ale vychádza niečo iné. Kde je nesúlad? Sú tam teda rôzne obrazy. V ľubovoľnom prípade už len opíšem situáciu moja pozornosť "zateká" do tej situácie a periodicky sa človek začína k tomu vracať a hľadať čo "nie je tak". A tvoj rozum bude hľadať odpoveď na túto otázku. Ako rýchlo odpoveď nájde je teraz ťažko povedať. Treba sa naučiť, ako také chyby odoberať. Veľmi často nevieme, ako vyriešiť naše problémy lebo sa tam nepozeráme. Stalo sa vám, že ste si zaležali ruku, že vám stŕpla celá? Znovu ju oživovať, rozmasírovať je bolestivé. Máte taký pocit, že tam nechcete pozerať lebo vás to bolí, ale ak ju budete ignorovať môžete o ňu prísť úplne. Presne naopak začínaš ju rozmasírovávať aby tam vtiekol život a pozornosť. Tá otázka k sebe a upriamenie pozornosti do tohto miesta je niečo také ako masáž ruky, ktorá bolí. Začne tam vtekať život a začneš hľadať odpovede na svoje otázky. Ďalej môže pokračovať vediac, ako na to. Alebo len tak náhodne. Ale v každom prípade už správna otázka je polovica vyliečenia. Nechcem nikoho uraziť, ale ľudia sú často ako kone. Kone, ktoré učia chodiť pozerajúc jeden druhému do zadku. Nič iné nevidíš okrem zadku druhého koňa. Celý život sme tak chodili.
Skús zdvihnúť hlavu - naokolo je kopec možností. Ľudia stavajú, vytvárajú niečo nové. Ty sa snažíš riešiš túto úlohu na jednom mieste. Možno stačí zdvihnúť zrak a pozrieť sa inde. Skús sa poobzerať. Prvé by malo prísť pochopenie, že je to možné. Že druhým ľuďom sa to darí. Nemalo by to byť predmetom viery. Mal by to byť fakt. Kopec ľudí otvára nové firmy, buduje, stavia, teda robia to, čo ty nevieš vyriešiť. Ak sa ti niečo na sebe nepáči, nejaká vlastnosť, črta, máš tým pádom v sebe chcenie to odstrániť. Pokiaľ to budeš pozorovať, bude ľahšie to neskôr odstrániť. Pravidlo je také, ak chcem niečo odobrať, najskôr to musím opísať. Čím podrobnejšie to opíšeš tým lepšie to v sebe poznáš. Pochopíš, a tým lepšie tomu viem nájsť príčinu a korene. Ako to už urobiť, to sa naučíme. Hlavné je pozerať sa do seba a nájsť to, čo sa vám na sebe nepáči a uvedomiť si to.
Uvedomiť si to, že to, čo vám kazí život, je vo vás a nie v okolitom svete. Ďalšie, čo by sme si mali uvedomiť, že toto "niečo" je obraz prenesený do vedomia. Niekedy to býva aj prejavom duše, ale najčastejšie je to obraz, ktorý sa nachádza vo vedomí, kvôli ktorému zasa nevidíš skutočnosť.
Práca s hnevom nie je jednoduchá, ale začína sa odtiaľ, že ho prestaneš potláčať, báť sa ho ale uvedomíš si, čo sa v tebe deje. Často, keď obrátime pohľad do seba, tak sa začneme báť toho, čo tam žije. To je najväčšia chyba. Netreba sa báť ale treba to preskúmať. Je pravda, že tam môžeš stretnúť hocičo. Po preskúmaní to treba buď odstrániť alebo sa s tým naučiť žiť, lepšie ako doteraz. Naše duše nekončia smrťou tela, žijú ďalej. Prevteľujú sa a prechádzajú si svoje úlohy. Za všetkým, s čím sa môžeš stretnúť pozerajúc sa do seba, môžu byť prejavy tvojej duše alebo obrazy vedomia. Obrazy vedomia prichádzajú len v tomto živote. Nech by bola akokoľvek múdra tvoja duša, alebo naopak, nech má akékoľvek zložitosti, prejavovať sa v tomto živote môže len cez obrazy. To je tá vrstva, ktorá ju oddeľuje od tohto sveta. Preto v ľubovoľnom prípade, na začiatku musíme pracovať s obrazmi. A obrazy prišli v tomto prevtelení. Niečo si sa naučil, niečo pochopil, a prejavuješ sa podľa tých obrazov, ktoré máš vo vedomí. Ak sa ti nepáčia nejaké tvoje prejavy, treba nájsť, kedy vošli tie obrazy a zmeniť ich. Na lepšie, na také, ktoré sa ti budú páčiť. Toto sa budeme v podstate učiť. Trochu odbieham dopredu, ale myslím, že sa nič strašné nedeje. Budete mať trochu lepší obraz. Veľmi dôležité je pochopiť, že príčiny všetkých nezdarov a nešťastí sa nachádzajú v tebe. V našej kultúre je taký zvyk, obviňovať iných ľudí. Nie je vôbec dôležité, kto je vinný, dôležité je nájsť príčinu. A keď hľadáš vinníka, v princípe meníš úlohu. Či už nájdeš vinníka, či nie, to situáciu nerieši. Je to otázka provokačná. Keď sa vyjadríš a napíšeš kto je vinný, máš možnosť celú situáciu si prejsť znova a vyjasniť si ju. Potom už môžeš pokračovať tak, že kašleš na to, kto je vinný ale prečo sa mi nedarí. Prečo to robím tak, že mi to nejde. Ak hľadáme vinníkov, tých vždy nájdeme ale to ti nedá pochopenie príčiny, prečo to robíš tak a nie inak. Hľadanie vinníka je chybná cesta, cesta z toho druhého svetonázoru. Musíte sa rozhodnúť, či chcete hľadať vinníkov, či sa meniť odoberajúc príčiny a to, čo vám prekáža. To je iný svetonázor, iný spôsob pohľadu na svet cez hľadanie vinníkov. Svetonázor očistenia znamená, že zodpovednosť za všetko, čo sa s tebou deje máš sám a nie je dôležité, kto je na vine. Ale ako to zmeniť? Ako to odstrániť? To je podstata svetonázoru. Podstatné je vidieť aj pasce svetonázoru. Budeme sa do nich chytať. Aj keď budete hovoriť, že na vine ste vy, ničím sa to nelíši od obviňovania iných. Jednoducho je to spôsob pozerať sa nie tam, kam je treba. My potrebujeme vidieť skutočnosť, čo sa stalo, prečo si taký ako to, čo sa tam stalo. Vy sa nejako teraz prejavujete, správate. Tieto prejavy majú svoje príčiny. Nie sme "takí" len tak, ale kvôli niečomu. Vo vnútri nášho vedomia sú naše obrazy ako sme sa vytvorili, vystavali. Buď sme prijali nejaké rozhodnutia, ale sme sa rozhodli byť podobní ako niekto iný, v ľubovoľnom prípade je tam niečo, nejaký zdroj, ak sa chcete seriózne meniť, musíte hľadať tento zdroj a nie vinníka. Nie je dôležité nakoľko máte pravdu, či nie. Dôležité je, prečo ste takí a ako to zmeniť. Ak prijmete tento svetonázor, bude vám jednoduchšie hľadať odpovede, stanete sa výskumníkom, stanete sa poľovníkom. Je to cesta poľovníka. Cesta keď poľuješ na svoje bolesti, chyby, nedokonalosti, aby si ch mohol odstrániť ale pôvodný svetonázor ťa hneď nepustí. Ešte dlho bude vyliezať "vinný-nevinný" pretože tomuto sme sa naučili v detstve. Nikoho nezaujímalo prečo si to tak urobil. Rýchlo ste pochopili, že stačí povedať ja už to viac neurobím, alebo povedať, som na vine a sypať si popol na hlavu a toto riešilo všetky otázky.