O sile a pozornosti.

Čo je to sila a pozornosť.
Väčšina ľudí spája pojem sily s možnosťami fyzického tela. Starí ľudia ukazujúc na hrčaté svalstvo hovorili toto nie je sila to je schopnosť sa napínať. Ja sám som sa dlhý čas nachádzal v pasci vedeckého svetonázoru, mal som také isté chápanie sily kým som sa nedostal do takého stavu vedomia, kde som doslova videl, že sila tečie a že je to oceán. Sila je oceán bez hraníc len my sme od toho oceánu, ako ľudia odrezaní. Pre pochopenie Vám rozpoviem , ako som sa prvýkrát ocitol v strede tohoto oceánu. Práve táto skúsenosť poslúžila, ako postrčenie, ktoré zmenilo môj vedecký svetonázor na taký, kde je miesto aj pre dušu a ducha.
Bolo to ešte v tých časoch, ked som sa profesionálne venoval ťažkej atletike, konkrétne silovému trojboju a chodil som na medzinárodné preteky. Na jednom z tréningov som robil podrepy s činkou blízkou k absolútnemu svetovému rekordu. Robil som podrepy s váhou 420 kg. Ked pracuješ s takými váhami, stav vedomia sa mení ked povieme, že sa stávaš hranične celistvým, je to ešte málo. Meníš sa v jediné celistvé prúdenie-pozornosti a sily. Dlhodobo som sa dostával k tomuto stavu neustále prekonávajúc seba a vyhadzujúc zo svojho života všetko zbytočné. Tak a stojím tu s maximálnym úsilím a držím na pleciach túto činku..maximálne sa ohýba a zdá sa že ešte trocha a tyč sa zlomí, a ešte sa mi vidí, že sám sa ohnem a rozlámem pod jej váhou. Potom je už iba rozhodnutie prisadnúť a postaviť sa. Je to ako dostať meč, alebo šašku z pošvy a hned seknúť. Je to podobné na skok do priepasti. Skočil som a telo zmizlo, pocítil som, ako niečo nekonečné preteká cezo mna a uvidel som svietiacu niť. Pohyboval som sa ľahko a slobodne a nemal som žiadny pocit váhy , urobil som niekoľko drepov v plnej amplitúde, kým som nevyšiel z tohoto stavu. Potom ešte nejaký čas som nemohol hovoriť-nie preto, že by som stratil túto schopnosť, ale preto, že tam , kde som bol nie sú potrebné slová. Podobné stavy som mal ešte viac krát. Teraz majúc skúsenosťsebapozorovania a sebapoznávania a už viem, čo to z chytrého učenia (tak volali mázikovia ljubki) chápem akú cestu treba prejsť, aby tieto stavy neboli spontánne, ale riaditeľné.
"Je možné,že sa mi podarí v tomto prevtelení vytvoriť takú školu a odovzdať ju druhým ľudom. Toto ma inšpiruje a naplna chcením a horením, a kôli tomu som pripravený menej jesť a menej spať, a vyhodiť zo svojho života všetko zbytočné(to je príklad z "vytvárania cieľov", ktorá je jednou časťou ljubiek)".
Príkladov, ked sa ľudia dostávajú do podobných stavov je veľa : Matka prekvapiac aj seba nadvyhne 3 tonové auto, aby zachránila svoje dieťa, alebo ked človek vyľakajúc sa divého zvieraťa, vyskočí do výšky, ktorá značne prevyšuje všetky predpokladané rekordy a vôbec, ked človek vykoná niečo čo sa vidí obyčajnému človeku zázrakom -to sú príklady krátkodobého pripojenia k tomuto oceánu.
Neustále pripojenie k tomuto oceánu mení človeka na bohatiera a žiť v obyčajnom "ľudskom svete" sa stáva ťažkým, až nemožným práve preto žil Svjatogor v horách opodiaľ od ľudí.
Mnohí, ktorí sa zaoberajú silovými športami v rôznych jeho formách, tieto stavy poznajú bud z minulých životov, alebo inak a hľadajú, neuvedomele cestu k tejto sile, no nachádzajúc sa v pasci vedecko materialistického svetonázoru trénujú len fyzické telo-postupne ho opotrebujúc a rozrušujúc. Cesta k skutočnej sile sa nedá dosiahnuť len tréningom fyzického tela, sila sa objaví až vtedy, ked sa pootvorí vedomie.Starý ľudia hovorili -"sila to je prostredie" -jemnohmotné. Sila tečie podobne vode a treba sa ju naučiť ju prepúšťať cez seba. Inak povedané je lepšie byť supervodičom, ako kondenzátorom. Videnie tohto prostredia je možné otvoriť, toto prostredie je možné pocítiť a dokonca( pri dostatočnej pružnosti) aj s ním bezprostredne narábať(riadiť ju). Pri podobných spôsoboch účinku nie je nič nadprirodzené, je potrebné len pochopiť, ako pracovať so svojím vedomím. A ako ho otvoriť sprístupniť.
Očistenie vedomia
Čo je očistenie vedomia? Aby sme dokázali odpovedať na túto otázku je potrebné vidieť samo vedomie.
Vedomie (so-znanie)- je prostredie vytekajúce z duše a v podstate je jej predlžením. Toto prostredie je vlastnosťami podobné vode, alebo ohnu- tečie, stekajúc z pevných miest zaplna pusté, prázdne miesta, toto prostredie voláme Para. Postupne sa para zaplna obrazmi a stáva sa vedomím( soznaniem) o okolitom svete. Všetky tieto obrazy je možné rozdeliť, alebo ako sa teraz hovorí klasifikovať. Hrubo ich môžeme deliť na dve časti -Isty a Masty.
Masty- sú obrazy seba. Isty sú obrazmi činnosti. Ak chceme rozdeliť podrobnejšie bude to vyzerať takto: obrazy vytvárajúce spoločne obraz sveta.
-obraz seba (tu je veľká paleta)
-obrazy činností
-obrazy cieľov.
Kľučové sú obrazy cieľov, práve im prispôsobujeme a vytvárame obrazy seba a obrazy činností.
No v ľubovoľnom prípade, čím presnejšie a čistejšie sú spomínané obrazy, tým silnejší je prúd sily. Do tohto prúdu je dobré sa pozrieť lepšie. Sila preteká cez obraz seba-cez obraz činnosti-do obrazu cieľa.
Vychádzajúc z tohto sa stáva očividným, že čo sa týka sily je potrebné sa stať, čo najviac jednoduchým. Pre mnohých sa to môže stať serioznou prekážkou, lebo väčšiu časť života sa učíme stať čo najzložitejšími. Aj slovo "jednoduchý" sa už kultúrne vžilo, ako niečo podobné nadávke.
Ak máme takú vrstvu vedomia je potrebné ju prepracovať v písanke, alebo v duševnej besede.Toľko krát, koľko je potrebné.
Pozornosť
Práca so silou -to nie je len očistenie obrazov( cieľov, obrazov seba, a obrazov činností), ale aj práca s pozornosťou. Konkrétne pozornosť otvára schopnosť nasmerovať silu. Tak celá 8 stupnová Joga Patandžáliho je v podstate cesta, ktorá opisuje "ako sa stať ovládajúcim svoju pozornosť. "Ak budeme dostatočne dlhý čas udržovať svoju pozornosť na nejakom obraze, tak v určitý moment sa otvára cesta k sile, ako k oceánu a objavuje sa možnosť robiť "zázraky" až do "vajánia"(zhustenie materiálneho z jemnohmotného) tak hovorili starci.Tak, že kľuč k sile je pozornosť, ale čo to je pozornosť?
Starí ľudia pozornosť (vnimanie, vyslovovali, ako v-nju-imanie) nju-to je nuch -imanie -do seba. Pozornosť je pokračovaním chcenia. Ako je vodiaci pes predlžením(pokračovaním) slepca.
Chcenie sa vylieva do sveta, ako prúd-ako želanie, želania. Odložené v čase želania to sú cieľe. Pozornosť, ako verný vodca ťa navádza, raz na jeden, raz na druhý cieľ, akoby skákala medzi nimi. Taký stav pozornosti starí ľudia volali "lošeniem". A človeka volali loch.
Aby sme pochopili, prečo pozornosť skáče, je potrebné sledovať na čo skáče-čím zostala pozornosť zachytená. Majúc skúsenosť v sebapozorovaní, môžem smelo povedať, že pozornosť najviac skáče na "chvosty" a "dlhy".
Chvosty -sú načaté a nedokončené veci, oni stále ťahajú na seba pozornosť. Ked zrežeš chvosty už nepotrebuješ strácať silu, na to, aby si nemusel bojovať s pozornosťou, aby neodbiehala tam, kde máš nedokončené veci. Práve preto je potrebné ich zrezať. Nemáš chvosty nič tvoju pozornosť neodťahuje, nerozptyľuje sa.
Na čo ešte odchádza pozornosť? Na telo (telušku) presnešie na ľubovoľné nepohodlie v tele. Bolesť je signál o silnom nepohodlí v tele. Preto bola v tradíciách venovaná taká veľká pozornosť zdraviu a telesnému očisteniu. Všetky techniky zamerané na to, aby fyzické telo nebralo pozornosť ( ale aby verne a čestne slúžilo) sa volali jedným slovom "celitelstvo" (Liečiteľstvo)- to znamená vrátenie celistvosti. Liečiteľstvo je veľká oblasť , je to vlastne umenie. No sú techniky, ktoré sú dostupné každému. Sem patria techniky na očistenie "materika" presnejšie techniky na očistenie od materikových bolestí a napätí.Najlepšie liečenie je správne vykonaná ruská bana.
Dlhy: zostávajú ešte dlhy, s dlhmi je na jednej strane všetko jednoduché-treba ich vracaťa zobrať späť. No z druhej strany je viac zložitostí -po prvé nie vždy sa ich darí vrátiť, či vziať nazad . Po druhé vždy sa podarí určiť rozmer dlhu, alebo vôbec v čom konkrétne sa nachádza dlh(pochopiť jeho podstatu).
O sile a premyslenom obraze, na ľubovoľný účel. Z kurzu očistenia vedomia. Pred ľubovoľnou činnosťou je treba určiť, koľko sily treba na túto vec.Ako to spraviť? Vo všeobecnosti to býva automaticky, hned, ako začíname rozmýšľať o činnosti. My rozmýšľame a v nšom vedomí vzniká obraz. Obraz -to je svojím spôsosobom nádoba, ktorá začína do seba vťahovať silu, ked sa táto sila stráca môžeme začať cítiť podráždenie. Podráždenie, alebo , alebo aj silnejšie emocie podobného typu sú príznakmi toho, že sa skončila trpezlivosť. Trpezlivosť je zásoba síl pre určitú činnosť, aby nedošla trpezlivosť( nestratili sa sily) hlavne pri presune , je potrebné vedieť vytvoriť presný a skutočnosti zodpovedajúci obraz. Nachádzajúc sa vnútri( v priebehu) práce, je potreba byť pozorným k tomu, koľko síl ešte zostalo a koľko je ešte potrebné urobiť. Je potrebné vedieť vyjsť z práce a urobiť si prestávku. Celkovo je dobré naučiť sa pristupovať k oddychu nie ,ako k zabudnutiu, ale ako k práci.
Starí ľudia sa neunavili a preto neboli nikdy podráždený. Radili urobiť si prestávku nie pri únave ,ale už pred jej pocítením.
Všetkým želám blaho, na ceste obrodenia Rusi a upevnenia viery.
Egor Gamajun