Na pamiatku V.V.Lenského č.2

Nebude ničoho nového, pokiaľ človek neopustí svoju skúsenosť, svoje poznanie a neotvorí sa do stavu bez hraníc. V opačnom prípade bude iba nakúkať z pozície svojich zákonov, pravidiel. V takýchto rozhovoroch nie som partner", povedal som a roztiahol som sa na tráve. "A čože chceš opýtal sa umiernene Jedik. Pohyb vášho vedomia a nie rozprávanie v rámci hraníc toho, čomu ste sa naučili. Pokiaľ zotrváme v hraniciach", tak nové vám nič nepoviem. Presnejšie, naša diskusia bude zbytočná." Dobre Vasil", zamýšľal sa Abdybaj. "Verím ti. Ty čosi vieš, čo mi nepoznáme. Je to presvedčivé, súdiac podľa pitia "prány". Ani by mi nenapadlo aké je to jednoduché a súčasne ohromujúce." "Vy viete žiť v podmienkach takého svojho vedomia, ktorý stotožňujete so životom. A čože život znamená len toľko? Prečo sa vaše vedomie "ponáralo"? Prečo ste sa naplašili? Prečo vám prišlo zle? Na tieto otázky z vedeckých pozícií kyslíka, zemských silových polí, anomálií, krebsovho cyklu a podobne, niet odpovedí. Spomeňte si, ako rozprával starý kazach. On nepovedal: "začali sa dusiť, bolo im zle, pôsobili na nich akési polia". On povedal: " ťažká ruka padla na ich plecia". Prečo? Myslíte si, že je menej vzdelaný než vy? Nečudoval by som sa, keby skončil tri univerzity. Spomeňte ako ovláda tajomstvá a múdrosti mnohých národov. Nečudoval by som sa, ak by rozbil skalu päsťou, alebo by nadlho zastavil funkcie svojho tela. Vy ste už predčasne porovnávali jeho so sebou a tým ste zastavili vaše schopnosti "správnym poznaním". "Moralizovanie si môžeš odpustiť", poznamenal Jedik. "Teda vedomie. To vás opúšťalo. Znamená to zmenené podmienky a jeho pohyb sa v nich ukázal, nie v prospech jeho samého a nakoniec nie v prospech života. Teraz o pití "prány", dýchanípravou a l'avou nozdrou. To sú zmenené podmienky vedomia. To nie je mechanická práca a cvičenie ako v športe. Vnímajte to hlbšie, reč je o nových vlastnostiach. Vlastnosti sú vždy živé. Krebsov cyklus je neživý, rovnice druhého stupňa sú neživé, predstavy o kyslíku sú neživé a celkove, všetky konštrukcie intelektu sú mŕtve. Čo si si zobral z poznatkov o joge?", obrátil som sa k Jedikovi. "Ja som skúšal ..., "Zo starých chápaní, zvyklostí a pravidiel", zakončil som zaňho. A zostal si tým istým, čím si bol. Japonci, ktorí pracujú v kožiarskom závode hovoria: "Zen znamená vždy sa pozerať na svoje vráta, na svoj dom, na svojho priateľa, na celý svoj život, inými očami." "Ja vždy pozerám inak", vykríkol Jedik. "Mení sa počasie, menia sa okolnosti a všetko zakaždým vyzerá inakšie." "Znamená to, že si to nepochopil", pokojne som ho zastavil. "Meniť treba vlastnosti, napríklad, keď sa podstata vlastnostívedomia vo vás začala meniť, strachovali ste sa. Prečo?" "Prečo", zopakoval Abdybaj. "Presnejšie, ohlásilo sa vo vás vedomie, ustálené, upevnené zmenami jedného a toho istého typu." "V čom sa trénuješ?", obrátil som sa k Abdybajovi. "V sile. A to znamená v lineárnom narastaní, v logike a to znamená v zachovávaní toho istého. No a teraz si spomeň ako si ožíval, keď si pil pránu. Čím si ju pil? Tvárou, rukami, celým svojim vedomím. Aká je tu logika? Ako to objasníš vedecky? Chemickým zložením vody, energetickými poliami? Akú silu si naberal do seba? Tu niet vysvetlení, ani nemajú byť. Alebo nájdeš v sebe túto novú schopnosť žiť, alebo všetko ostatné sú táraniny. Ak sa ty znova a znova nadýchneš nie, budeš žiť ľavou nozdrou v novej vlastnosti. Ak ju budeš kultivovať a necháš narásť tak, že ono a len ono zahltí celé tvoje vedomie, to bude nové. Ono sa uskutoční nie cvičeniami a nie dýchaním. Ak zmeníš túto vlastnosť na pravú nozdru, to umožní pocítiť už iné, no nie menej ohromujúce a životodarné. Ak ich zjednotíš v centre, tak získaš to, čomu sa nič nevyrovná v tomto vedomí. A ďalej je všetko jednoduché. Spravil som džalanhara bandu a jeho ruka sa stala priateľskou, životodarnou. No, ako jesenný vietor. Batyr, pokiaľ chápem šiel cez hrdinstvo sily, to je cez zachovávanie seba, svojho vo všetkom. "Ja som to tak nepochopil", povedal Jedik. "Batyr je ušľachtilý človek, keď sa túžil pomstiť lotrom", povedal Abdybaj. som Mávol som na znak beznádejnosti rukou a navrhol poprechádzať sa po horách. "Najprv dopočúvame Aksakala", upokojil som ich. "Možno že niečo pochopíte. Je múdry, pritom vyzerá skromne." ...

úryvok z knihy: V.V.Lenského- Hviezdy Ťan Šanu