Môj pohľad na ruské bojové umenia 11-Tradície

Predstavte si že žil človek, ktorý mal túžbu poznať lepšie sám seba, dôvod prečo žije na tejto zemi, cítil že nie je len telom, ale že je to niečo viac, niečo čo na prvý pohľad nie je vidieť a je to pred nami ukryté. Vydal sa teda touto cestou sebapoznania, keďže všetko musel odskúšať sám išiel pomaly a učil sa na svojich chybách a zaznamenával svoje správne kroky, začali sa mu ukazovať pomaly výsledky jeho práce, videl a počul o niečo viac, ako ostatní a mohol, "mog" viac teda bol "mág" na začiatku cesty, svoje správne kroky, ktoré sa naučil za 60-80 rokov života zhrnul do učenia, ktoré odovzdal svojím deťom. Jedno z detí sa ukázalo podobné ako otec v tej túžbe po sebapoznaní a tak sa naučilo za 6-7 rokov všetko, čo nazhromaždil otec a počas života za ďalších 70-90 rokov pridalo nové postupy, ktoré rozšírili možnosti tejto cesty. A tak vznikol rod, ktorý si neodovzdával remeslo ale cestu sebapoznania, každá generácia čo to pridala a tak sa pomaly vedomosti o človeku, o duši a prírode kopili a silneli. Svet bol iný, ľudia sa ešte neklaňali bohovi "matérie a mamonu" takže boli v bližšom kontakte zo svetom prírody, duchov a možno aj bohov. Ľudia v rode mágov vedeli, že to čo im odovzdali je celoživotnou prácou mnoho generácií tak si to ctili, ctili si prácu svojich predkov. Zmeny do už vzniknutého systému sa mohli vzniesť iba vo výnimočných prípadoch, väčšinou ich preverovala "rada" buď v rodine alebo v komunitách, ktoré sa týmto veciam venovali. Zmeny museli byť preverené na funkčnosť a správnosť smerovania. Predstavte si že desiatky generácií po stovky rokov, cibrí zlepšuje a zhromažďuje vedomosti o niečom. Takéto rody sa museli izolovať a často aj uťahovať, či už kvôli niečomu ako bola inkvizícia, či už kvôli strachu obyčajných ľudí pred "neobyčajným", často ten strach sa prevrátil do agresivity a za mnohé aj prírodné nešťastia boli obvinení mágovia, a aj prenasledovaní zabíjaní. Ale časy sa postupne zmenili, prišli revolúcie v prospech materializmu, vedy, duša a príroda ustúpila do pozadia a ľudia začali byť fascinovaný tým čo im veda ponúkala, parné lokomotívy, lode, medicína s jej výdobytkami. Lietali balóny, neskôr lietadlá, objavili sa zázraky elektriny. Boj bol na nejaké obdobie jednoznačne vyhratý v prospech moderných technológií. Ako každý vládca sa zabezpečí zákonmi a pravidlami tak aj tu sa to tak stalo. Tým pádom sme po 250 rokoch veľmi vzdialili od všetkých tých tradícií zvyklostí, ktoré boli spojené s priamím spolupôsobením s jemnohmotným svetom a jeho prejavmi. Mnoho vecí čo sa aj zachovalo v našom svete stráca význam, mnohé z nich sú pre nás už nezrozumiteľné. Potom prišlo zasa dlhé obdobie počas socializmu, hlavne na území bývalého ZSSR ale aj ostatných krajín socialistického bloku, keď sa tieto veci stali zakázanými. Preto sa často stávalo, že sa energoinformačná časť odovzdala ďalej z pokolenia na pokolenie, bez vedomia toho na ktorého to preniesli, ale už vysvetlenia k tomu a učenie sa nekonalo. Tým pádom bolo celkom dosť obdarených ľudí, ktorí vôbec netušili odkiaľ ten ich dar prišiel, a čo sa s tým dá ďalej robiť, ako ho rozvíjať atď. Vedeli niečo čo si náhodou všimli že im ide, buď liečiť nejaké veci, hýbať predmetmi, alebo podobné javy. To boli v podstate vedľajšie účinky ich skutočných vedomosti. Nemali celistvé informácie a tí čo to vedeli sa buď báli im to odovzdať, alebo už nežili. Tak isto ako aj predtým, boli prenasledovaní takže ich miera utajovania sa ešte prehĺbila, mnoho x ani členovia vlastnej rodiny nevedeli v plnom rozsahu o úrovni a sile týchto ľudí. Predstavte si že niečo čo sa zachovalo naprieč storočiami, a aj v tých ťažkých časoch sa po uvoľnení možností v tomto našom veku stalo verejnou informáciou, a tu sa objaví človek moderný zo svojou lenivosťou a povrchnosťou a hlavne túžbou vyniknúť prichádza a po roku učenia sa odtrhne vytvorí vlastnú školu, a miesto toho aby úprimne povedal, že je to skladba vlastných výtvorov tak to nazve tým starým pôvodným názvom neuvedomujúc si že zabíja prácu 10 tok generácií. Samozrejme argumentácia že je to národné a tým patrí každému je logická, ale zabiť dedičstvo mnohých generácií tým že tam zamiešam svoje výtvory vzniknuté na základe skúseností z jedného roka učenia toho národného a bezbrehej sebadôvery mnohokrát založenej na načítaných vygoglenych informáciách. Podobne by to mohlo byt aj pri ľudových piesňach, rozprávkach, zvykoch, nie je problém to že sa niečo dotvori, problém je keď sa to neukáže, alebo predáva, ako pravé a pôvodné. Treba dávať veciam správne mená. Nepovedať že učím pravé národné Lubki, ale priznať že som zmixoval niekoľko veci dokopy a jedná sa o mnou vytvorenú autorskú školu. Ďakujem za pozornosť Ivan Kissimon.