Môj pohľad na ruské bojové umenia 10.

Vibrácie? Mazikovia mnoho krát prirovnávali človeka k mlieku. Radi dávali obrazy, cez ktoré sa dali pochopiť zložité javy na príkladoch z bežného života. V súčasnej dobe sa pomerne často používajú slová ako vibrácie na vysvetlenie podobných stavov a javov. Je to prirodzené, keďže žijeme v časoch vedecko-technologického rozvoja, v časoch keď hovoríme jazykom materializmu, vedy o veciach duševných. Veda a celkovo materializmus zvrhli "nadvládu" duše a začali boj s ňou a s jej prejavmi u človeka. Zmenil sa svet zo sveta mýtov, rozprávok, zo sveta škriatkov, duchov a iných jemnohmotnejších prejavov sme vošli do sveta vedeckých, materiálnych dôkazov, do sveta medicíny úzko špecializovanej, do sveta psychológie ako vedy o duši - bez duše. Časom sme prišli na to, že napriek tomu, že technologicky veľmi rýchlo napredujeme, na druhej strane na úrovni nášho vzťahu k svojmu "jemnejšiemu" vnútornému ja rovnako rýchlo cúvame a strácame sa. Prišli sme na to, že po vylúčení duše sú javy, ktoré nevieme vysvetliť, tak vznikli rôzne materialistické nahrážky duše a jej prejavov, nervový systém, vyššia nervová činnosť, už spomínaná psychológia, vibrácie, psychosomatika, metafyzika, kvantová fyzika (ezoterická odnož), samotná ezoterika (vznikla v USA v 30 rokoch minulého storočia) a ďalšie desiatky "vedeckých" odborov nahrádzajú dušu a jej prejavy. Ale vráťme sa k tomu mlieku a k vibráciám. Keď necháme skutočné mlieko vo fľaške, tak sa časom rozvrství na vrchu sa vytvorí smotana ako najhustejšie miesto a spodok bude najmenej hustý podobný vode. Z mlieka môžeme ešte vyrobiť napríklad syr či bryndzu. Teda od úplne riedkeho až po najhustejšie prostredie. To najhustejšie prostredie bolo prirovnávané k telu a sú aj také základné cvičenia, ktoré sa volajú rozmoloka, teda roztrasenie mlieka vo fľaške, aby sa odstránili nerovnomerne miesta. Aby sme zriedili to čo je husté. Podľa Mázikov žijeme v troch svetoch súčasne, svet tiel teda materiálny, svet duše a svet sociálny. Do akej miery je zastúpený v konkrétnom čase, konkrétny svet vo vašom živote je individuálne. Produktom sociálneho sveta je myslenie, ktoré uchováva fungujúce vzorce správania, či už svoje alebo naučené od niekoho, teda na konkrétnu situáciu vyťahujem už konkrétny existujúci vzorec. Odbáčam od témy kvôli tomu, aby sme mohli dostať komplexnejší obraz (o mnohých týchto pojmoch sa dočítate v ostatných článkoch, takže ak nás sledujete pomaly sa ten obraz bude vytvárať celistvejší). Teda snaha stotožniť seba s procesom myslenia "Myslím teda som" atď., alebo z ďalším produktom sociálneho sveta, osobnosťou, je veľmi zúžené chápanie sveta. Znova sa vrátime k rôznym hustotám mlieka, ak v svojom živote nevyvíjame žiadnu činnosť v smere "duchovná" materiálny svet si uplatní svoju daň vo forme stáleho pomalého zahusťovania našich tiel aj vedomia, pomalej straty života a pomalej výhry neživého. Ak si zoberieme celý proces od nášho narodenia až po našu smrť, ako sa meníme z pohyblivého, teplého, živého a radostného tvora na zatuhnutého, studeného, s množstvom neživých miest v sebe a v svojom vedomí. Starí ľudia hovorili, že telo je "stvarožilé" vedomie. Pokiaľ chceme, tento proces straty života v sebe spomaliť, je potrebné vyvíjať úsilie a úsilie vyvíjať správnym smerom a najlepšie bez prestávok, bez prerušenia. Samozrejme proces starnutia sa nezastaví, telo patrí do sveta matérie a aj najtrvácnejšia matéria podlieha "zubu času". Ale môžeme sa tým "zriedením" pomaly dostať k svojim jemnohmotnejším telám, začať ich cítiť vidieť a žiť život v nich. V ľubkách ako prvé sa začína prenášať pozornosť na oporno-silovú stavbu, alebo ju volajú stavba opôr a pier. Pokiaľ cítime a vidíme opory u seba a u iných ľudí telo sa celkom výrazne sa nadľahčí a dôjde aj k celkovej zmene stavu. Telo začne byť tekuté, živšie posunuli sme sa od najtuhšieho stavu "mlieka" k redšiemu o krôčik, a takto potom môžeme kráčať ďalej, akoby povedali naši popierači duše zvýšili sme si, vibrácie?

Ivan Kissimon