Ľubki

Lubki sú spôsob nazerania na svet. Je to prístup nielen k boju, ale aj k životu. V lubkách sa učíš žiť a pohybovať sa v súlade so svojím vnútorným povolením. Patrí sem aj schopnosť vidieť, že telo je stelesnené vedomie a že práca s telom je prácou s vedomím. Že spracúvaním tela (rozvíjaním ho v láskyplnom zápase) spracúvaš aj vedomie. Hlavné v ljubkách je vidieť, že práve duša je zdrojom pohybu pre telo.

Čo sa týka základov ljubiek ako školy?

Schopnosť vidieť a pracovať s OPORNO-PEROVOU STAVBOU.

Prepracované oporno-perová stavba u seba samého znamená odhalenie toho, že duša v tele môže lietať. Odhaľuje sa tiež pojem stability a silnej postoja. V ďalšom vývoji je silový postoj nevyhnutný na odhalenie práce so skutočnou silou. Videnie oporného a perovej stavby u iného človeka odhaľuje možnosť vykonávať hody zvalením, –  (zhodením) z opôr. Preto je taký dôležitý ľubkársky  zápas – na opaskoch, v postoji aj na zemi.

Na tejto úrovni sa učíme formovať seba samých, vytvárať silnú štruktúru, učíme sa otvárať a vyrovnávať telo. Vďaka tomu sa vracia zdravie.

POVOLENIE – to je schopnosť nechať pohyb prechádzať cez seba tak, aby sa nikde nezadržiaval ani nezasekával. Využíva sa to aj v zápase (necháš pohyb prejsť, urobíš si ho svojím a nasmeruješ ho tam, kam potrebuješ); v súvislosti s bojom ti povolenie umožňuje byť neustále v zrkadlovej pozícii voči súperovi.

Na tejto úrovni sa vo svojom vnútri učíme vnímať a odstraňovať akékoľvek "sklené mesta" a stagnácie, učíme sa zbavovať sa napätia – tak, aby pohyb všade prechádzal voľne.

Tu študujeme zápas v povolení a umenie pák a únikov z nich.

PEVNOSŤ A PRÁZDNOTA. V podstate ide o prostredie. Popis sveta okolo nás možno zredukovať na pevnosť a prázdnotu. Na tejto úrovni sa učíme tekutosti.

Na tejto úrovni očisťujeme "Materik" (najhlbšiu vrstvu vedomia – prvý obraz seba samého a zároveň obraz sveta) a začíname skúmať "telo bolesti".

V podstate ide o základný kurz. Po jeho absolvovaní človek ovláda:

- Silnú pozíciu

- Stabilitu

- Plynulosť

- Základy boja na pásoch, v postoji a na zemi

- Základy pák

- Pohyb v povolení

- Základy práce s pevnosťou a prázdnotou

TEMNA

Temná v sebe spája prácu v ľubkách, kde dochádza k rozvinutiu tela a vedomia. V ľubkách sa telo a vedomie stávajú pohyblivými, plynulými a vnímavými.

Ďalej neobmedzujeme to videnie, ktoré máme k dispozícii prostredníctvom piatich zmyslov. Potom otvárame videnie inými zmyslami, presnejšie povedané, otvárame videnie inými telami – jemnejšími než je fyzické telo. Videnie sa otvára takmer okamžite. Postupne, ako ho využívame, sa toto videnie začína zosilňovať a neskôr ho možno preniesť do bežného života a začať vidieť vo Svetlej. Napríklad vidieť, že svet okolo nás žiari.

Temná je veľmi pohodlné a jednoduché prostredie na sebapoznanie. V Temnej sa videnie neotvára len kvôli samotnému videniu. Videnie je cieľom, ale aby si tento cieľ dosiahol, musíš prejsť určitou cestou. Táto cesta je podobná ceste drôtu cez ťahací stroj – kde sa z neho odstráni všetko nadbytočné. Tak aj v Temnej – očisťuješ sa od toho, čo ti bráni.

Videnie na temnú je teda práca s tým, ako vnímať prekážky pri práci v ľubkách a ako ich odstraňovať – ako robiť "troplenie" a "kresenie" Priebežne. V podstate je potrebné kresenie robiť "priebežne" – v priebehu života, pričom nachádzame a ihneď odstraňujeme prekážky, ktoré bránia aktuálnej činnosti.

Temná je jednoduchá – vidieť úder vizžochy so zatvorenými očami a v povolení odísť. Veď my vidíme od začiatku, ale buď si nedôverujeme, alebo sa zdržiavame, alebo čokoľvek iné – a vtedy ťa kosáč spáli vizžochou a ty telom pochopíš, že si neodišiel. Bolí ťa to! Bolesť je v podstate spätná väzba a to, čo nás núti pohnúť sa z miesta, vystúpiť z "ulity", stať sa vnímavejšími a pohyblivejšími – to sa týka tela aj vedomia. Ale nie každá bolesť nám dáva možnosť vydať sa na cestu sebapoznania. Ak je bolesti veľa – zaplaví vedomie a človek potom stráca schopnosť uvažovať a vôbec niečo robiť. Ak je však bolesť taká, že ju ľahko zvládneme (tým, že sa odpojíme alebo zmrazíme), potom si môžeme dovoliť nezmeniť sa. Na účely sebapoznania by bolesť mala byť taká, ktorú nemožno ignorovať, ale zároveň ťa akoby tešila – robí ťa živším, prebúdza doteraz spiacu alebo v tebe "zmrznutú" silu a vracia ti zdravie.

Jedným slovom,  temná je pre všetkých, pre ktorých je zaujímavé osvojiť si najjednoduchšie zručnosti práce s prekážkami priamo v priebehu života a pre tých, ktorí chcú byť živší a zdravší.