Len malé ťuknutie.
Ešte troška na tému rozvíjania videnia ducha nebezpečia.
Keď sme už začali hovoriť o videní úmyslu, je podstatné porozprávať o niektorých jemných ňuansách, aby sme si mohli osvojiť túto prácu. V momente keď si pocítil úmysel protivníka urobiť úder, je potrebné odísť z línie úderu. Ešte pred tým ako telo protivníka začalo napĺňať ním vyrobený obraz činnosti. To znamená, že odchádzať je potrebné nie na reakcii, t.j. nie preto, že Tvoje orgány vnímania rozoznali nejaký pohyb materiálu a odovzdali Ti to do rozumu a rozum to ocenil ako nebezpečie a vytvoril obraz odchodu. Odchádzať treba skôr - ešte pred tým ako začína rozum pracovať. On by sa vôbec nemal zapájať v tejto práci a v podstate toto je aj veľmi užitočné na ceste sebapoznania. Odchádzať treba vtedy, keď si niekde v hĺbke tela pocítil malilinký pohyb, skoro neviditeľný alebo nepociťovateľný ŤUK ako odpoveď na Tvoje očakávanie úderu. To ťuknutie je tak jemné, že väčšinou sami sebe neveríme a chceme, aby boli tie pocity jednoznačné a schytávame úder. Ťuknutie je vytvorené silou. Ak ho vieme zachytiť, to bude dosť sily aby sme mohli odísť na nej z línie úderu. Ale vypracovávať ten pocit toho ťuknutia nie je potrebné na plných telesných prepojeniach ale na drobných činnostiach, v ktorých rozum nedáva odbor tým malým činnostiam. Väčšinou rozum vylučuje veľmi jemné činnosti ako nepotrebné pre obyčajný život. Je ekonomický a nestráca silu na nepotrebné veci. Ale jemné pociťovanie je veľmi jemné a nepotrebné pre každodenný život. Ale v neobyčajnom živote je potrebné naučiť sa ho rozvíjať. Cvičenie, ktorým rozvíjali túto schopnosť bolo u mňa jednoduché.
Sadnite si jeden oproti druhému aby sa rozum na začiatku neodreagovával na pohyby, ktoré treba na udržanie rovnováhy. Jeden vezme do ruky papierovú bankovku (myslím, že sme sa učili na rubľovom papieriku). On vezme ten papierik a drží ho dvomi prstami pripravený vypustiť ho, druhý dáva v pozore svoje dva prsty k bankovke, pripravený ju zachytiť. Bankovka sa už nachádza medzi prstami. Vyzerá, že je to veľmi jednoduché zachytiť ju. Tu je to kúzlo, on púšťa a Ty nestíhaš zachytiť. Dokonca sme tak hrali o peniaze. Každý kto je na rade púšťa svoju bankovku, a kto ju chytí berie si ju pre seba. Chytiť papierik takýmto spôsobom je možné iba náhodou. Ale keď vojdete do seba a začnete vo svojom vnútri pozorovať nie prsty protivníka, ale za jeho vnútornými pohybmi začnete cítiť, že pred tým ako pustí papierik človek pociťuje ako keby ťuknutie sily, dovoľujúce otvoriť prsty a keď pocítite toto ťuknutie môžete ho použiť na presný opak – on takýmto spôsobom otvára ruky a tým istým ťuknutím ich zavieraš. Papierik máš vo svojich rukách presne v tom momente ako ho pustil. Rozvíjali sa tu jemné cítenie, ty ho môžeš preniesť na druhé prepojenia a nastaviť svoju schopnosť cítiť úder pred tým ako ho začína vidieť fyzické telo. Takto sa nastavuje videnie ducha nebezpeči.
A.A.Ševcov