Lekcie Deda plastúna č 16

Dedo ma potichu štuchol do boku a zašepkal:

"Ljoška, prestaň mrmlať zo spánku. Všetkým  zvonia v ušiach tvoje zaklínadlá ohňa."

"A čo, dedo, ja som mrmlal?"

"Samozrejme, vnuk. Staré zaklínadlo: "Kruh ohňa".

– No tak, dedko. No dobre, môžeš to zopakovať?

– Áno, nie je to zložité, ale nedal si mi zaspať. Ak je to potrebné, tak prosím:

Kali MA Tura Ga

Svarija Tu Ga MA

Tori GO Suma To SVACH!

Nepremýšľal si nad tým, prečo v biči vidíš viac škrtiaci nástroj, čo?

- Nie, dedko, proste viem, ako sa s touto zbraňou zaobchádza!

- Správne, vieš to! Ty a tvoj brat ste v Indii založili sektu vrahov, ktorí uctievali bohyňu Káli! Tvojich učedníkov sa báli dokonca aj Maharadžovia. Tvoj brat sa ťa bál, preto ťa bodol do chrbta v chráme.

Dedo vstal z postele, vzal malý list papiera a pero. Rýchlymi ťahmi nakreslil tajný znak a podivné meno.

- Tak sa volal a toto je znak sekty, ktorá existuje dodnes. Ak sa vyberieš do Kalkaty, môžeš stretnúť svojich a oni ťa spoznajú podľa tohto znaku. Dosť bolo! Zajtra ráno si zacvičíme s bičom, možno sa upokojíš.

Ráno vtrhli jasné lúče do okna našej chaty. Zatvoril som oči a zaboril som sa hlbšie do vankúša v nádeji, že budem pokračovať v sladkom sne, v ktorom som bežal po brehu veľkej slnečnej rieky. Babka sa starala o domácnosť a neustále reptala na dedka, aby náhodou nezobudil dieťa svojimi hlučnými vodnými procedúrami.

Zrazu som pocítil nebezpečenstvo, vyskočil som na nohy a do prázdna, kde predtým ležal môj zadok na posteli, dopadol bič.

"Dosť spania, lenivec! Je čas krútiť kravám chvosty," vykríkol dedko s tvárou červenou od studenej vody.

Rýchlo som sa umyl, chopil sa nagajki a utekal na hospodárstvo, kde ma dedko už volal pískaním svojho arapníka.

Po hodine rýchlej práce dedko vzal moju nagajku, podivným spôsobom ju natiahol a začal tancovať, prikázal mi ho nemilosrdne biť. Podivná situácia ma nútila robiť čokoľvek, ale nedala mi možnosť ani sa dotknúť starca.

- Čo to je, dedko?

- Čo, vnuk, bojíš sa? Len tancujem! Áno, ak mám byť úprimný, len som tnapol nagajku vtlačil bič do teba  a teraz ním krútim – krútim ti vnútornosti!

- Si ale prefíkaný, dedko. Dobre sme si zacvičili, idem raňajkovať.

- Nie, Aljoška, aj vychádzať ,to treba tiež vedieť! Napríklad, si v lese a nevieš, kam ísť, a nemáš mapu. Alebo potrebuješ nájsť nejaký predmet, nejaký úkryt. Povedz, čo budeš robiť a ako budeš konať?

- Chceš povedať, že podľa teba mám to všetko robiť bičom

 A prečo nie, vnuk?

Dedo mi rýchlo zaviazal oči, dal mi do ruky bič a prikázal mi ním krútiť nad hlavou.

"Nájdi bránku, vnuk, a na mieste východu udri o zem," vykríkol dedko.

Nemal som na výber, tak som začal krúžiť a snažil sa zorientovať podľa sluchu, ale dedko začal spievať pesničky a rýchlo behať okolo mňa, čím ma úplne zmýlil.

"Kde je bránka, vnuk? Kde je východ?" kričal dedko čoraz silnejšie.

Bič akoby spadol do prázdna a silno udieral o zem. Pomaly som si sňal obväz a pred mojimi očami stála otvorená bránka, akoby ma pozývala vojsť. Radosť a nadšenie zaplavili moje srdce.

"Dobrý začiatok, vnuk!" povedal dedko a vykročil naproti babičke, ktorá už dlho čakala na nás na raňajkách a celým svojím výzorom dávala dedkovi najavo svoju nespokojnosť.

© 13