Lekcie Deda plastúna č 15
Bol večer. Vtáky príjemne štebotali na našej jabloni a keď som vyšiel na verandu s šálkou čaju, všimol som si dedka. Dedko bol ponorený do svojich myšlienok a takmer nič nenasvedčovalo jeho prítomnosti v tomto svete.
-Dedo, na čo myslíš?
-Na domov, Aljoška!
-Počkaj, ale ty si doma a všetko je v poriadku.
-Povedz mi, vnuk, ak prinesiem stoličku a postavím ju na podstavec, budeš ju považovať za dom?
-Nie, samozrejme! Stolička je len súčasťou nášho domu.
-Správne! Tak aj tento dom je len časťou. Kdekoľvek by si nežil, nie je to tvoj dom. Jediným domovom pre človeka je BOH! Plnosť dobroty nie je len dom, deti, peniaze, zdravie, ale celistvosť človeka. Moja duša ma volá na cestu a len ty, ako nedokončený obraz, ma nechávaš na tomto mieste. Ale môj obraz vyžaduje ešte pár ťahov štetcom a ako pravý umelec ti nechám možnosť pokračovať sám, lebo bude nedokončený. Rozprávka je plná tajomstiev.
-Čo, chystáš sa umrieť?
-Nie, samozrejme! Ešte som nesplnil svoje úlohy. Len keď príde čas, odídem na ryby a tam sa utopím. Babka bude smútiť a bude žiť ďalej. Vymažem jej spomienky a upokojím jej nervy. Tento môj život pre všetkých skončí a nový, na inom mieste, bude vytvorený. Zhodím z seba dve desaťročia a bude dobre. Nový cyklus v novom živote.
-Ale prečo mi to hovoríš, dedko? Nemal by si to držať v tajnosti?
-Mal by som, Aljoša, ale ty sa všetko dozvieš a ešte viac sa budeš zavadzať v nevhodnú chvíľu!
- Koľko máš rokov, dedko? A koľkokrát si to už urobil?
- Povedz, vnuk, ty si ma nezapamätal? Spomeň si, ako sme chodili na tureckú vojnu? Ach, ako si ma vtedy naháňal, Stepan! Áno, pozri, už piatu rodinu mením. Vyzerá to tak, že tvoja rodina je ešte nažive! Teraz chápeš, že som ešte nesplnil svoj dlh voči tebe, čo? A 21. júna budem mať len 288 rokov!
Slzy mi stekali po tvári a ja som objal svojho priateľa s takou silou, akú dokáže vyvinúť len detské telo.
"Sergej Radonežsky tiež odišiel do sveta a žil viac ako tristo rokov," povedal ticho dedko. "Aj ty budeš žiť, ak ťa, samozrejme, nezabijú. Pamätaj, že v každej situácii alebo nešťastí má posledné slovo Boh!
Ubehlo veľa času a ja som pochopil, že dedko vtedy vykonal rituál, ktorý ma prebudil, a správne si vybral čas a miesto. Noc a nekonečné množstvo hviezd sa točilo nad mojou hlavou a ja som spadol na zem.
© 13
https://t.me/lubkibb