Lekcie Deda plastúna č 14
Niekto zaklopal na chatu a ja som sa ponáhľal otvoriť, aby som toho človeka nenechal dlho čakať. Na prahu stála mne neznáma žena, asi štyridsaťročná, s utrápeným pohľadom.
- Mal si dobrý deň, kozáčik?
- Vďaka Bohu, - odpovedal som a pozval som ženu do domu.
- Potrebujem tvojho starého otca, chlapče. Zavolaj ho, prosím!
Nemusel som volať dedka, už stál za mnou a gestom naznačil žene, aby vošla do izby.
- Tak čo, aká choroba ťa uhryzla, Maruška? Ak je správne povedať: ako si sa potrápila tentoraz?
- Čo to hovoríš, dedko?
- Ja viem, čo hovorím, ale vidím, že ty nie!
Dlhší rozhovor čoraz viac udivoval dámu, ktorá si myslela, že sa hneď vylieči.
- Dobre, povedzte mi teda, čo je podľa vás príčinou mojich chorôb?
Dedko povedal tichým a vyrovnaným hlasom:
- Neexistuje nič také ako choroba. Existujú lekcie od Stvoriteľa! Sám Stvoriteľ nám ukazuje, kde sme urobili zlé veci, ktoré viedli k neblahým následkom!
- Prosím ťa, uveď mi príklad, - zašepkala Marja Ivanovna, ešte viac znepokojená.
- Tu je jednoduchý príklad. Istý človek veľmi nerád pracoval a jedného dňa sa dopočul, že na vojne sa dá dobre naplniť peňaženka. Žena ho presviedčala, aby zostal a neprofitoval z cudzieho žiaľu, ale on aj tak odišiel a sníval o tom, že si dobre zarobí. Povedz mi, Maruška, ako to dopadne?
- Podľa tvojej logiky, dedko, asi nohy!
- Áno, máš pravdu, nohy mu odstrelili, a navyše mal ťažký otras mozgu, kvôli ktorému ohluchol na jedno ucho. Choroba sa mu dostala cez uši a naučila ho vážiť si seba a iných ľudí! Teraz sa tento muž usilovne snaží zarobiť si na živobytie.
- Boh je taký krutý?! - Žena vyhrkla a utrela si slzy.
- Nie, Mária, On je milosrdný! Najskôr treba pochopiť, PREČO choroba vstúpila, k čomu viedla, a nájsť páku proti nej. To je to hlavné a všetky obklady sú druhoradé! Telo je chrámom pre BOHA! O svoj chrám sa musíte starať, lebo v chátrajúcom chráme nie je silný duch! Radujte sa a viac tancujte. Dávajte si pozor na svoju reč!
- Chceš povedať, dedko, že keď budem tancovať, všetko zmizne?
- Ber to, ako chceš, ale je to prvý krok a bez neho ťa neprijmem!
Mária prikývla hlavou a ďalšiu polhodinu jej dedko dôkladne rozprával podstatu jej chýb, ktoré viedli k lekciám, ktorým nerozumela a pribehla požiadať o pomoc starého veduna Batjušku Dona a Matušky Stepi !
Dedko mi to často opakoval:
- Aljoša, ty si sedemdesiaty tretí bylinkár v rodine, ale neponáhľaj sa dávať ľuďom bylinky bez rozhovoru s človekom, lebo musíš konať v súlade s Bohom. Keď nájdeš miesto vstupu choroby a páku proti nej, tvoja činnosť bude úspešná! Sila Ladu so všetkým vás privedie k Djúžej sile
.©13
https://vk.com/kazakvspase