Lekcie Deda plastúna č 11

 Ráno jemne zohrievalo Stanicu svojím čarovným dotykom. Už sa mi nechcelo spať a za oknom na ulici vrel život. Husi a všelijaké zvieratá sa ponáhľali preč za dôležitými záležitosťami a mne sa chcelo bežať k rieke a ponoriť sa do tej slnečnej neznámej diaľky, ktorá tak hriala moje detské srdce. Vybehol som na priedomie, zo stola som schmatol pár jabĺk, z ktorých jedno som jedným presným pohybom poslal susedovej mačke, ktorá lovila naše kačice. Nohy ma niesli samé, šťastie sa mi rozlialo po celom tele. Rieka sa otvorila v celej svojej kráse a len čo som sa chcel do nej ponoriť, keď som uvidel dedka sedieť na brehu. Jeho konanie ma veľmi prekvapilo, ba čo viac - zmiatlo. Dedko mal v rukách krátku palicu, ktorú veľmi pomaly púšťal do vody a tiež pomaly dvíhal, ale z jeho dotyku neboli žiadne vlny. - Dedko, čo to robíš? Neponáhľal sa, zdvihol oči a ticho slabo povedal: - Dotýkam sa... Počúvaj ma, Aljoša, to nie je dotyk, ktorým si dnes požehnal kocúrovi Barsíkovi, je oveľa jemnejší. Jediným dotykom môžeš dať život alebo ho vziať! Dedko sa hneď dotkol mojej ľavej ruky a v žilách sa mi rozprúdili rieky ohňa. - Čo to bolo? - Vyprskol som so začudovane. - Je to jednoduché, vnúčik! Dotkol som sa tvojej krvi a dostal som výsledok. Kozák sa musí vedieť celou dušou dotknúť, kde len chce! Chceš povedať, že sa môžeš dotknúť môjho mozgu, mojich kostí, môjho srdca? - Áno, Aljoša, ale aj mojej duše, cti, svedomia, vôle, iskry a k mnohému ďalšiemu! Uvedomuješ si, aké možnosti to dáva? - Áno, dedko! Zo šírky tvojich myšlienok sa mi točí hlava! - Ukľudni sa, toto je len začiatok, - zašepkal dedko s úsmevom na "celú bradu". - Dotkni sa vody a pocíť Živel - jeho dušu, ale urob to jemne, ako s pierkom. Ďalej ti vysvetlím, aký význam majú prsty pri dotyku a čo dávajú. Dlho som sa dotýkal všetkého, čo som videl, a všetko okolo mňa ožilo, znelo, dýchalo životom. Zo všetkých miest ku mne prúdili tenké zlaté nitky, ktoré odpovedali prúdmi neznámych melódií. -Dobrý začiatok," povedal dedko. Pristúpil ku mne a dotkol sa ma na čele v geste vševedúcnosti, a vtedy ma to premohlo. Prastaré bitky a bojovníci vírili v kolobehu udalostí siahajúcich milióny generácií dozadu, a to nielen na tejto planéte, ale aj na iných. Keď som otvoril oči a pozrel sa na svoje ruky, videl som ruky, ktoré dokázali všetko. Tieto ruky robili dobro aj zlo! Všetci moji predkovia sa odrážali v mojich gestách, v mojej chôdzi, a to všetko bolo v mojich génoch. Nohy ma prestali poslúchať a svet sa zatočil, a keď som takmer spadol, dedko ma jemne vzal do náručia. A kdesi v diaľke som ešte počul jeho slová: "Vedz, ako sa dotknúť a oživiť potrebné veci v tvojich génoch, - No ako? Si nažive? - Áno, dedko žije! To som nečakal, len som sa chcel okúpať! - Dostaneš sa tam, vnúžik! A teraz sa zamysli, čo znamená bozk milujúceho srdca. Uvedom si tú chvíľu, keď matka pohladí svoje dieťa po hlave celou svojou láskou? - Áno, dedko, to je dotyk lásky! V RODE sa vyskytli všelijaké veci." - Láska má milióny odtieňov vo všetkej mnohorozmernosti, Aljoša. Láska je tmelom vesmíru a nie je v nej žiadna chamtivosť vlastniť. Žiarlivý človek nemiluje a prichádza o všetku radosť z bytia! Vyber si objem namiesto úzkoprsosti! Kozák charakteru nepotrebuje kňaza, lebo sám priamo hovorí so Stvoriteľom! Len ty a ON!

©13

https://vk.com/kazakvspase