Lekcie Deda plastúna 9

Raz k Dedovi pricestovali zvláštny kozáci. Veľa diskutovali a potom sa rozhodlo, že pôjdeme na pár dní na rybačku. Aj keď som bol malý pochopil som, že sú to skutoční plastúni - majstri z druhých charakterných rodov. "Aljoška po´ď sem - toto je Tvoj strýko Stepan" predstavil prvého ded, druhých  pomenoval len prezývkami zrejme preto, aby zakryl ich mená. "Pozbieraj sa rýchlejšie, pôjdeš s nami bude veľa práce", akosi smutno povedal Ded. Začal som byť nepokojný pretože Deda vyviesť z miery bolo veľmi ťažko. Skutočne dačo sa  bude musieť stať a to bude asi previerka pre mňa, to mi prišlo do hlavy ako prvé. Oheň sa rýchlo rozhorel, každý sa zaoberal svojou prácou a mne nakázali, aby som doniesol drevo, čo bolo vyplnené aj s nadbytkom. Ded veľmi skoro doniesol niekoľko rybiek na rybaciu polievku. Toto do určitej úrovne všetkých udivilo pretože jeho udice ležali vedľa stanu. "No Vasilič ako to? Čo tam máš sieť alebo čo?" opýtal sa Stepan. "Nie len ruky", prižmúriac oči povedal Dedko. Všetkých začala veľmi táto situácia zaujímať a ded zaviedol kozákov k rieke. Udiviť týchto ľudí bolo skoro nemožné no oči sa im všetkým rozšírili od uvideného. Dedko sa spustil a ponoril dlaň do vody akoby chcel ryby nakŕmiť a začal hýbať pod vodou s rukou. Za nejaké 2 minúty zo všetkých strán začali plávať ryby rôznych rozmerov a jemu ostalo iba vyhodiť ryby na breh. "Načo sme brali tie udice? s vážnym výrazom povedal Stepan a všetci sa zrazu začali hlasno smiať. Vôňa rybacej polievky (uchy) sa rozlieval nad brehom, ponárajúc veľmi hlboko, kde bolo vidieť kozákov na podstenčí množstvo koní a ešte množstvo ďalších obrazov zo života kozákov. "Prebuď sa kozáčik, je čas začať pracovať" prebral ma Stepan. Prišli sme do poľa, ktoré malo približne 50 metrov na šírku. Stepan si zapálil cigaretu a s vážnym výrazom povedal: "Zamaskuj sa na tejto poľanke ako môžeš a ak Ťa nájdem pokiaľ mi horí cigareta budem Ťa bez ľútosti biť, ale nenechaj sa tým rozhodiť". Dostať bitku som nemal v pláne a rozhodol som sa, schovať sa čo najlepšie. Stepan vôbec nestrácal čas tým, aby prechádzal cez pole ale hodil kameň, ktorý ma trafil do hlavy. "Čo vrčíš ako starý dedo?" opýtal sa môj nový vedúci a šľahol mi palicou po mäkom mieste a vysvetlil mi veľmi presne, čo bude keď sa to ešte zopakuje. Ded, ktorý pozoroval čo sa deje vykrýkol: "Ukáž mu ako to treba". "Nemiešaj sa do toho Vasilič" zabrzdili kozáci Deda, ale tak musí správať Ded - odpovedal dedko. V tom momente prepadli všetky moje nádeje a mohol som sa spoliehať len na seba. Tentoraz som sa rozhodol neisť ďaleko a ľahol som si úplne blízko a celou svojou bytosťou sa mi zachcelo sa prepadnúť sa až pod zem. Za niekoľko sekúnd som pocítil chlad zemi a objala ma černota. Myšlienky lenivo tiekli v mojej hlave, "Aj tak ma Stepan dostal a ja ležím mrtvi pod zemou, teraz zo mňa vznikla dobrá trávička v stepi". Prešla minútka, dve a ten červík, ktorý bol pred tým chlapčekom Aljošom, začal sa plaziť pod zemou proti svojmu vrahovi. Bolo cítiť ako sa plavne zmija pohybuje, akoby tiekla k svojej obeti. Za okamih sa u mňa objavilo telo, ktoré vyrástlo priamo pod nosom Stepana. Od neočakávanosti mu vypadla cigareta z úst a urobil krok dozadu pozerajúc do mojich očí, z ktorých vytekala hrobová tma. Ded ma pohladil po hlave a dal mi lyžičku medu a v mojom tele sa rozlialo príjemné teplo. Len neskôr som si uvedomil, že po dobre vykonanej činnosti je potrebné telo odmeniť, aby si navždy zapamätalo svoje víťazstvo a aby to víťazstvo uložilo na úrovni buniek ako správnu reakciu. Kozák bez potreby ani ruku nezdvihne na svoje dieťa, ale keď treba tak ho nebude ľutovať. Ded skoro šepotom povedal: "Všetko si urobil dobre, všetky návyky v Tebe už sú a nie je potreba Ťa ich učiť, len je potrebné ich prebudiť, čo Stepan aj urobil. Ja by som Ťa vnúčik bol ľutoval. Hľadajúci hľadá človeka a Ty si bol tráva a ešte bolo Tvoje vedomie pod zemou. Pohyboval si sa ako plaz a preto ťa protivník prestal vnímať. Keď sme sa na Teba pozerali až bolo veľmi nepríjemné, akoby nás nútilo odobrať pohľad. Vedomie Ťa vôbec neprijímalo ako človeka. Hviezdy na nočnom nebi už dávno na nás klipkali svojimi malinkými očkami ale spať sa mi nijak nechcelo. Až po úsvit prebiehal rozhovor o možnosti ako zmenšiť váhu. Kozák z rodu Vlka začal svoje rozprávanie. Kozácka veda stále potrebuje celostný prístup a nech hovorí ktokoľvek čokoľvek, nie je to cesta  jednotlivca. Nech by bol akýkoľvek silný majster, výuka sa vytvára v jednote z mnohými ochrancami vedomostí každý dáva svoje jadro z svojich vedomostí. 

©13

https://vk.com/kazakvspase