Hra - cestovanie po svetoch

Ahojte trochu vysvetlenie pre tých čo sú v skupine a neboli na seminári, čo sú to za divné veci na tých videách. Cez seminár šla taká hra, napodobňujúca zloženie sveta, ako ho videli naši predkovia. Možno povedať že mytologicky pohľad na svet. Podľa nich život prebieha v troch úrovniach. Ako je strom , má korene, kmeň, a na vrchu konáre. Taký strom sa volal Vedogonny strom . A po ňom sa cestovalo dušou do spodných či vyšších svetov. Čo zvykneme robiť aj my s bubnom. V spodných svetoch žijú rôzne bytosti. Nie tak ako podľa kresťanskej viery že iba nejaké pekelné. Tam žijú naši predkovia, zvieratá pomocníci. S nimi sme tiež trochu pracovali na seminári. Žijú tam rôzne bytosti ako čerti, besy atď. Čert - bytosť spoza čerty. Čerta je hranica. Hranica medzí spodným a stredným svetom. Potom je kmeň stromu. To je stredný svet. Tam tiež žijú rôzne bytosti, a aj človek. Keďže väčšinou máme svetonázor vedecko technický nevidíme nič z týchto bytostí ani svetov. Potom sú svety vyššie, tam kde sú konáre. Tam žijú ďalšie bytosti, jemnejšie, eterickejsie. Napríklad duchovia ktorých môžme považovať za svojích učiteľov ochrancov. Atď. Na seminári sme mali zástupcov spodných svetov besov , mali sme vlkov , mali sme ľudí, slepých a duchov , aj ducha lesa , Lešij. A mali sme hrdinov. Ešte treba povedať, že medzi svetmi sú hranice, je možné ich uvidieť a je možné ľudí previesť cez tieto hranice do iných svetov, či už na skúšku, alebo na učenie. Dakedy dávno aj u nás boli iniciačné obrady, pri dôležitých prechodoch. Napríklad z chlapca na muža, alebo z dievčaťa na ženu. Prevedenie do vlka, bol takým obradom napríklad. Pri mužoch. Kebyže sme materialisti mohli by sme povedať, že sme absolvovali psychologickú hru. Pre nás ale tá podstata leží hlbšie. Vytvorili sme v izolovanom prostredí svety, ktoré si žili oddelene a aj sa niekde viac či menej prelínali. Na spodku v najhustejšom prostredí žili besy. Ich previedli do sveta bolesti, utrpenia, hnevu, nenávisti a závisti aby mali možnosť požiť v takom zahustenom svete negatívnych ťažkých emócií, aby si ich mohli prežiť v plnej intenzite a sile. Aby sa mohli niektorých pozdejsie zbaviť. Očistiť sa od nich. Toto prostredie je najhustejšie, potom boli vlci, ako som už písal tento svet sa používal na zosilnenie mužskej sily, ako iniciačný prechod na muža. Vo vlkovi sa môžeme stretnúť z jednou z foriem svojho vnútorného zvieraťa , je to stav ohnivý. Tu sa učili práci v skupine. Spoločný lov boj. Ďalej boli ľudia. Svet kde je hlavná spoločnosť, a vzťahy v nej. Človek sa pohybuje hore aj dole v rámci priestoru ktorý má vymedzený, môže sa svojími rozhodnutiami, konaním priblížiť k svetu besov, prípadne aj prekročiť hranicu sveta ľudí. Môže sa mu to stať aj preto lebo prostredia na seba vplývajú a ak sa nechá besmi ovplyvniť, zmení sa pomaly a začne preberať ich správanie. Toto bolo vidieť počas hry kde vznikol spor medzi besmi a ľuďmi, besy si uvedomili svoje pôsobenie a preniesli ho čiastočne na ľudí. Tak je to aj v bežnom živote.Človek si čiastočne voli či bude žiť v hneve, zlosti, nenávisti a podobných emóciách, či sa nimi nechá pohltiť v tom prípade ho spodný svet prijme ako svoju súčasť, alebo sa z toho nejak bude snažiť vyvliecť a smerovať k opačnej strane, k svetlu.Jeho sloboda mu dovoľuje aj ísť vyššie, do "jemnejších" svetov. Všetko závisí na tom, ako rozmýšľa, ako koná, ako žije, kde smeruje jeho sila. Je dôležité aj pochopiť čím sa líši človek od prírodných , živelných udalostí, oď iných svetov. S človekom je možné uzavrieť dohody, na rozdiel od búrky, mora vetra, medveďa., besa. Človek čo ich nedodržiava tiež vychádza do iných svetov. Ďalší boli slepí, slepí sú vovedený do stavu kde už sa snažia žiť a cítiť viac dušou do stavu, ktorý pomaly vedie k otvoreniu "oka duše" slepý prežíva a spoznáva svet iným spôsobom,ako doteraz. Cvičí chodí žije, ale mení sa jeho kvalita pochopenia sveta. Slepý začne chápať aj sociálne postavenie sveta iným spôsobom, pochopí dôležitosť toho aby stál "na svojích nohách" Pochopí aj to že k prežitiu je dôležité mať v blízkosti spoločnosť. Ďalší boli duchovia, bolí fakt úplne ľahučký, sprvoti sa vystrihali spoločnosti, bolo im dobre v osamotení v prírode bez rečí v tichu rozšíreného vedomia. Časom ale bolo vidno že ich ovplyvňujú ťažšie svety kde boli zvyknutí žiť predtým a trochu ich to pritiahlo k ľuďom. Duchovia ako taký nemajú sociálnu časť, nemajú osobnosť, preto sú ľahučký, keď popri vás prechádza duch je cítiť obrovskú ľahkosť. Ako vánok, síce to má ľudské telo , ale miesto chôdze to plynie. Vidíte používam "to" na pomenovanie. Takže v týchto svetoch sme prežili tri dni , pocítili sme snáď všetci, ako sa prelínajú, ako veľmi sú rozdielne a do akej miery sa ovplyvňujú. Veľmi poučné pozorovania. Pre každého, kto sa zúčastnil a zahlbil prišli možno odpovede k svojmu životu. Možno nie úplne, ale aspoň k niečomu. Nabudúce sa určite pomeníme je podstatné pocítiť aj iné svety. Aby sme sa naučili už v tomto živote po nich cestovať. V slovanskej mytológii "vedogonec" je telo, ktoré cestuje po svetoch. Cestuje za poznaním. Ešte k vysvetleniu hustoty svetov, také po porovnanie, máme izbu 5x5 kde je stôl pár stoličiek, skrinky nejaké. Pravdepodobnosť stretnutia s pevnými časťami priestoru je pomerne veľká. Keď ju zväčšíte na 10x10 metrov s rovnakým nábytkom pravde podobnosť stretu, úderu do pevného miesta sa zmenší. Tak je podobné aj zahustenie priestoru pri besoch a úplne riedke ľahké prostredie pri duchoch. Približne tak.

 Ivan Kissimon