Ďaďka-  smrť Sokrata. č1

 Ďaďka bol dedinský knihomoľ. Mal dve skrine kníh, spomedzi ktorých mnohé by sa mohli rátať za bibliografické unikáty. U neho som sa prvý x zoznámil s "Úvodom do Filozofie" od Karpova. S "Traktátom o sebapoznaní" od Johna Masona. A áno aj Platóna ma naučil chápať on a nie univerzita. Rozhovor o ktorom chcem porozprávať, bol potom ako ma donútil si prečítať "Apológiu Sokrata" a "Fedona" Tento rozhovor sa už silno vytratil z pamäte, a nepamätám, prečo sme sa pustili do rozhovoru o smrti. Pamätám len toľko, že rozhovor šiel o tom, že ty presne vidíš, akési rozdelenie seba na niekoľko častí, to jest Ja, dušu a telo. Po tomto si urobil prestávku a začal sa hrabať v jednej zo skríň a dal mi knižku Platóna v nejakom starom vydaní. Čítaj. Tu toto a ešte toto. Prečítal som, a bolo to zaujímavé. Tým viac, že filozofiu som sa učil ešte na Sovietskej vysokej škole, kde nás Platóna čítať nenútili. V každom prípade si nič také nepamätám. A ak som aj "Apológiu" čítal to Fedona som čítal určite prvý krát. Ale Ďaďka ani nezačal so mnou rozoberať samotné dialógy. On sa hneď vrátil k predchádzajúcemu rozhovoru. Ty si duša a telo. A čo je to také duch? Opýtal sa. To si ty ci je to duša? Telo to asi zjavne nebude? Tak ty alebo duša? Zrejme ja, povedal som. Je to niečo vyššie v porovnaní s dušou. To znamená tvoj duch si ty? Počúvaj, ak je to "môj" duch tak to asi nebudem úplne ja. Tak nikdy si sa nezaujímal čo že je to také? Akože nezaujímalo, vždy ma to zaujímalo! Zasmial sa. Skoro som sa trochu urazil, ale rýchlo som si uvedomil, že on má právo ma vysmiať,l-a v skutočnosti čo je to za podivnosť, ze ma to vždy zaujímalo ani raz som ani prstom nehol, aby som pochopil a vyjasnil si ako to je. Ako všetci ľudia v tomto svete, môžeme povedať. Tu si uvedomujem že sa lovim na tej mysli, že zo známych mne autorov sa nikdy nepokúsil pochopiť, čo je to duch. A ak začína o tom hovoriť, to hneď začína opakovať, čosi zo starobylých, napríklad z jógy že duch to som Ja. A to značí že veľmi chceme vedieť, no nič nerobíme, aby sme pochopili Duch, alebo hneď veríme druhým a vieme už správne odpovede, ale aj tak nič nerobíme. Presne sama taká možnosť dávať si také otázky zmizla z tohto sveta spolu zo starými ľuďmi. A ich aj tak neprekonáš tak čo sa hrabať!... Tak ty poď a jednoducho si pozri, - navrhol mi Ďaďka - No ty približne cítiš čo je to Duša, áno? Ty môžeš telo pocítiť, ale teraz prisni. (prispi) Uvoľní sa takto, zvaľ sa do kúta, pocíť že telo zaspáva, poď uspávaj telo do drjomy. Drjome ma učil ešte Stepanič. Tento stav som precítil a pomerne ľahko som ho nachádzal. Aj s Ďaďkom som dobre prispal-hlboko, no s veľmi jasným uvedomením seba. Pravdepodobne ma udržiaval svojím vedomím. -Cítiš ako sa začína - pokračoval, len čo som zadriemal - ako sa začínaš odpájať od tela, to znamená že niekde prechádzaš. Do druhého tela. Aha to je duša. Povedzme duša. Tam môže byť čokoľvek nie úplne presne duša, no v každom prípade to už nie je telo. A ak telo tak nejaké iné. Pri tom si ho ešte uvedomuješ, tak znamená že to nie si ty. A teraz ty vidíš telo, vidíš dušu, a uvedomuješ si seba, a kde je duch? Čert vie kde je duch, - sa ozvalo tam v drjome a ešte aj skrčilo nechápavo ksicht. A hoci navonok sa nič neprejavuje a nič nezvučí. Ďaďkovi to stačí a pokračuje so mnou besedovať. A poď porozprávame sa jednoducho jazykom. Ďaďka rád pracoval so slovami s jazykom, to znamená rozoberať významy slov. -čo o duchu hovoria, aké sú hovorové výrazy :sila Ducha, alebo nezlomný duch. Znamená že duch je možné zlomiť? Áno v človeku je možné zlomiť duch. To znamená ty bojuješ pre niečo a duch je nezlomený. Zdal si sa znamená zlomili tvoj duch. Podobá sa to?

A.A.Ševcov