Čo sú to Ľubki?- Čast 2

Pôvodne duch každého človeka má v sebe bojové kvality. Oni sú nutné pre človeka na prežitie. Ale počas života sa človek môže dostať do takých podmienkach, že jeho duch môže byť oslabený, zlomený, za tlačený, alebo oklamaný nepochopením. Na takých ľudí sa hovorí, že sú slabý duchom, že sú zlomení, oslabení alebo oklamaní. To znamená, že sa u nich stratil bojový duch. Presnejšie zostal zotročený. Duch nemôže zmiznúť. On je základom všetkého. Základná úloha takého človeka - je navrátenie svojho bojového ducha a jeho vyslobodenie z otroctva telesných "žiadostí" a nepochopenia. Preto je treba v sebe prebudiť ducha bojovníka. Keď hovorím o duchu bojovníka, mám na mysli "ťah" alebo smerovanie človeka k slobode. K absolútnej a ničím neohraničenej slobode. Je to smerovanie k úplnej prázdnote a kľudu, ktoré sú základom všetkého, čo je. Konkrétne táto absolútna sloboda je skutočnou podstatou človeka. To je jediná realita zo všetkého existujúceho na svete. Získanie tejto slobody - je veľmi jednoduchá, ale súčasne aj veľmi zložitá úloha. Mnohí ľudia hovoria o tejto slobode, ale veľmi málo z nich k nej prichádza. Existuje množstvo ciest, vedúcich človeka k pochopeniu tejto slobody. Ľubki sú jednou z nich. Vec je taká, že nijaká cesta k slobode vôbec neexistuje, pretože sloboda je pôvodný stav človeka. Je to jeho skutočná podstata. A aby sme ju našli nie je treba nikde chodiť. Ona už je a stále aj bola v každom z nás. To aj sme "my". Celá úloha je v tom, aby sme si uvedomili seba tým, kto sme, uvedomia si seba "absolútnou slobodou." Ale práve toto býva neľahkou úlohou, teda pre väčšinu ľudí. Preto aj existuje množstvo rôznych spôsobov, pomáhajúcich prísť k pochopeniu svojej prirodzenosti. Skúška a použitie pre seba tých, alebo iných spôsobov sa volá "cestou". A keďže možnosti použitia rôznych spôsobov existuje obrovské množstvo, to aj ciest vedúcich človeka k pochopeniu seba, je tiež veľa. No nech by existovalo koľkokoľvek ciest, vedúcich človeka k pochopeniu svojej skutočnej podstaty všetky hovoria o jednom - o oslobodení. Pričom o oslobodení od všetkého, pretože skutočná podstata človeka je sloboda. A sloboda je úplná neprítomnosť čohokoľvek. Je to úplná prázdnota, ticho a kľud. Stále prebývanie v tomto stave vytvára pocit nekonečnej blaženosti. Konkrétne tento stav je to čo sa volá láska. Veľmi často ľudia pod slovom láska chápu úplne protikladné láske stavy. Oni volajú láskou pripútanosť k niekomu, alebo niečomu. No pripútanosť - to vôbec nie je láska. To nie je sloboda, ale závislosť. Láska - je sloboda od akýchkoľvek pút. To je prijatie všetkého a nepripútanosť k ničomu. Neustále žitie v tomto stave, v stave lásky to aj sú Ľubki. Keď sa život človeka napĺňa láskou - to sa vola životom v ľubkách. 

E. Bagaev