Môj pohľad na ruské bojové umenia č.2

Môj pohľad na Rbu časť 2
Hovorili sme v skratke o uvoľnení, o jeho význame pre telo aj pre psychiku a energetiku, ak niekto cvičí s napätím a uvoľnením, časom príde na to že "tečú" že nie sú pevné, ale dokážu sa rozlievať po tele a je možné ich odovzdávať partnerovi pri cvičení, alebo prípadne odoberať ( skúste silno napnúť malíček a podržať a uvidíte ako sa pomaly napätie rozleje do celého tela). To sa dá využiť taktiež pri treningu bu aj pri budovaní návykov pri posilovaní.
Hovorili sme aj o tom, že uvoľnené telo, ktoré nenaplníme silou má tendenciu stekať smerom k zemi teda postavenie tela je potom väčšinou zhrbené a naklonené dopredu, telo musí vydávať nemálo síl na to aby nepadlo, aj keď si to neuvedomujeme permanentne padáme, preto je veľmi dôležité telo vystrojiť(vyrovnať) do formy, kde je potreba čo najmenej síl na boj zo zemskou príťažlivosťou (preto nás starý učitelia posmešne volajú "bojovníci so zemskou príťažlivosťou"). Na tele sú dve základné miesta, ktorým sa v rbu venuje viac pozornosti, je to oblasť pánvy a oblasť ramien, aj jedno aj druhé miesto býva u moderného človeka zatuhnuté a nepohyblivé. Kto sa stretol s rbu vie že veľa pohybov ide po osmičkách, sústavou týchto osmičkových pohybov je možné precvičiť telo a rozhýbať tieto miesta (aj ostatné samozrejme) či už na mechanickej, alebo pre ľudí, ktorí "prebudili" k práci živu tak vzniká pomerne silný "kozácky čchi kung".
Volajú to vlnová, alebo kĺbová gymnastika. Mimochodom, keď ožije živa sama vytvára pri spustení ten zvláštny pohyb, ktorý vidíme v Rbu. Vráťme sa ale k pánve a ramenám, ich zlé položenie vytvára zlú prácu energetiky, pokiaľ ich nedáme do normálneho stavu naša energetika môže byť pre nás nie prínosom, ale nám môže ubližovať, preto všetky vnútorné školy, ktoré robia reálnu a vyváženú energetiku, dbajú na vytvorenie určitého držania tela a dávajú na to veľký dôraz. Práca vrchu a spodku potom nie je zjednotená akoby sa usekla na dve polovičky, nejaké prepojenia typu zem, človek, nebo sú nemožné. Samozrejme aj pre bežné fungovanie je zatuhnutie týchto oblastí veľkou prekážkou len jeden príklad, blokovaná krížová časť vytvára nedokrvenie dolných končatín a choroby typu osteoporóza, kŕčové žily, zlatá žila..atď. Takže po uvoľnení prichádza vytvorenie návyku správneho držania tela, môže vzniknúť na energetickej úrovni, keď cez telo smerom hore smerujú prúdy sily, teda živa a oheň z nej naplňuje telo a vyrovnáva ho ,ako tie "lampióny pre šťastie" (keď teplý vzduch nadvihuje papier a zapĺňa ho) alebo je možná cesta mechanická ak energetika nefunguje a to správne držanie vám napovie každý lepší fyzioterapeut, aj cvičenia, ktoré mu napomôžu. Veľký dôraz sa kládol v tradícií na prácu na zemi, alebo spodnú gymnastiku, prvé dva roky sa jej venovali takmer výlučne, kým telo nenadobudlo kvality pružnosti a tekutosti (viac bude v članku na stránke Ruský boj na ljubki) a nenavyklo si obtekať prekážky prirodzeným spôsobom.Teraz sa väčšinou trénuje jej kombatová, zrýchlená verzia, ktorá ale nemá až taký prínos. Pomalé presné a silou naplnené pohyby bez trhania a používania zotrvačnosti majú veľký význam pre rozvoj tela aj energetiky. Tu sa cvičí aj na obmedzeniach, podľa princípu že ak človeka obmedzíme v niečom, niečo druhé sa musí viac rozvinúť aby kompenzovalo stratu.
Keď sa vytvorilo vzpriamené držanie, pracovalo sa na vytvorení vnútornej osi, či už fyzickej, alebo duchovnej a na práci s ňou aj pri tréningu bojových vecí, či prípravných cvičení, cviky pre niektorých už známe ako napríklad, žgonka (vreteno), alebo aj iné podobné aj za použitia šašky, nagajky, kde sa pracuje na rotáciach okolo osi a pocítení ťažiska, podobne aj práca s veľkým brvnom. Pri všetkých týchto cvičeniach má veľký význam vedomie, vedomie určuje do akej miery sme schopný pochopiť či precítiť jednotlivé časti. Keď si predstavíme kopu kde sa nachádza zmes od najjemnejšieho piesku až po väčšie skaly a ľudí, ktorí prichádzajú a preosievajú túto kopu, máme človeka, ktorý má hrubé sito a oká majú 10 cm ten si z tej kopy preoseje len väčšie kamene, môže tam byť ďalší, ktorý má tie oká milimetrové, takže v jeho site sa zachytí toho hodne viac, podobne je to aj s nami, hádžeme na "svet" svoje sito poznania a lovíme čo sa do siete zachytilo, samozrejme podľa jemnosti našich ôk. Preto rôzny ľudia rôzne vnímajú realitu okolo seba a každý si z učenia zoberie to svoje, koľko mu dovolí tá jeho sieť. Preto je človeku s milimetrovým okom celkom zbytočné vysvetľovať tomu s 10 centimetrovým ako naosievať piesok, keď on v tom štádiu loví len kamene a iné ani nie je schopný registrovať, či vnímať. Môže si to akurát uvedomiť a zamerať svoju pozornosť a snažiť sa vidieť tie 9,5 cm skaly lebo tie sú blízko a časom sa zobrazia v poli jeho vedomia(poznáte tri opice). Preto je dôležité v tradícií používať pomalé cvičenie, lebo svoju pozornosť môžete zamerať hlbšie a vnímať veci, ktoré unikali z vašej pozornosti a tak pomaly zužovať to sito, kým nie je schopné vnímať aj ten "piesok" kým pri rýchlom razantnom cvičení to budú len povrchové vnemy hrubšieho "zrna" :-). Všetko závisí od nás a nášho zamerania. Mnoho ľudí sa venuje nejakému systému, či už bojovému umeniu, alebo napr. joge, cchi kungu, čomukoľvek bez uvedomenia toho, že tie cvičenia majú viac úrovní, každému sa orvorí iba to čo je "jeho", teda čo sa zachytí na" site vedomia" učíme sa mnoho pohybov mnoho techník, ale žiadna nám nemôže ukázať svoje tajomstvo, lebo jej bránime sami svojím zameraním, potom vymeníme štýl a tam zasa len mechanika a takto dookola. Dokonca sa stane, že preblysne niečo z jemnejších pocitov, ale keďže náš pohľad je zameraný na hrubohmotné veci, zmizne a už ho necítime. Žgonka môže byť pre jedného mechanické nudné krútenie, pre druhého niečo naplnené silou vnútorným pohybom..
Ak budeme citovať Jegora (G.Funtikov) pozeráme na ruku v rukavici a vidíme, ako sa rukavica hýbe ruku nevidíme, ale vieme, že je tam a je zdrojom pohybu, že rukavica sama pohyb nevydá. Pokiaľ si všímame človeka a budeme hľadať zdroj jeho pohybu, čo to bude? Ak zastávame materialistický názor na svet je to viac menej jasné, mozog a nervový systém rozhýbavajú telo, pokiaľ ale máme snahu hľadať ďalej a naše "sito" je dostatočne jemné tak môžme objaviť že zdroj nášho pohybu sídli v "žive". Živa, inde dantien, hara, nižný kotol atď. V niektorých oblastiach, som si všimol, živou volajú celkovú energetiku a to čo mi voláme živou je u nich nižnyj kotol. Snahou väčšiny bojových umení je nájsť prepojenie so svojou živou, pocítiť ju a pomaly vložiť do pohybu, v tradícií sa každý pohyb snažili vykonávať cez ňu, posilniť ju a naučiť sa s ňou pracovať v bežnom živote, pri práci atď. Kým fyzické telo má svoje obmedzenia, pri žive prakticky nie sú, tá sila môže narastať do nepredstaviteľných rozmerov (spomente si na prípady, keď matka nadvihla auto, ktoré privalilo jej dieťa, alebo letca, ktorý vyskočil na krídlo lietadla (výška 3metre) keď zbadal Ľadového medveďa ), len je potrebné sa naučiť ju znova cítiť a vychádzať s ňou. Je veľa metodík na prácu a prebudenie živy, keďže jej vážnosť si uvedomovali všetky národy, tieto metodiky nájdeme v každej tradícií, vo veľkej miere sú si podobné, ale tak isto sú aj odlišnosti, mne osobne najviac "sedí" tá slovanská, či kozácka metodika. Ešte je potrebné si uvedomiť, že pocit tepla v podbrušku, alebo to že ste si tam predstavili guľu ešte nie je živa, sú to len metodické kroky k jej pocíteniu.
Vlny-ako som písal pohyb, živy po tele spôsobuje vlnový pohyb dosť špecifický, kde cez kĺby prechádza špirálovitý a vlnovitý pohyb, ktorý odlišuje rbu, na vyššej úrovni sa tento pohyb opäť môže stať lineárnym(teda vlny nevidieť na povrchu). Na druhej strane zasa neplatí to, že keď niekto robí vlnový pohyb, že je to stále zo živy, väčšinou ide o mechanické napodobenie. Vlny je možné okrem mechanických robiť aj z dýchania, tiež môžu byť pomerne silné. Takže sme pri dýchaní, ďalšej významnej časti rbu. Vieme, že dýchanie sa mení v závislosti od stavov v akých sa nachádzame, keď sme nervózny dýchame ináč ako v kľude, pri spánku, strese všade sa náš dych mení, teda je spojený s naším telom a psychikou, spolu zo srdcovým rytmom vytvára naše vnútorné rytmy. Opačná cesta, teda vedomé dýchanie je jednou z možností na ovládanie, alebo aspoň čiatočnú úpravu psychiky a tak isto aj telesných procesov a toto sa využíva v rbu. Dýchacích metodík je samozrejme viacej, líšia sa aj podľa štýlov rbu, ale platí vedomé prepojenie dýchania s pohybom, s napätím a uvoľnením a pod. Sú aj techniky podobné na "jogovú" pránayamu, keď dýchanie prechádza na jemnejšiu úroveň a pomocou neho sa doplňa sila( napr.technika Busanie reži o ktorej podrobnejšie sa dá nájsť v článkoch na ljubkách). Takže veľmi skratka o dýchaní ešte malé upozornenie, keďže dýchanie vytvára náš vnútorný rytmus a ovplyvňuje telo aj psychiku, jeho rozhodenie pomocou "zlého" tréningu môže mať dosť ťažký dopad.
Ivan Ivanov