Chara

CHARA - energetické centrum človeka

časť-1

Súčasnému človeku s útržkovitými vedomosťami a preťaženým vedomím so stereotypmi, ktoré nám nanútila spoločnosť, je ťažké si predstaviť celý objem a rozsah spolupráce našich predkov s prírodou, s paralelnými svetmi a rôznymi vesmírnymi procesmi.

Ovládať a riadiť božie javy prírody a globálne procesy, ktoré sa diali na zemi aj v kozme, bolo pre človeka, ako časticu vyššieho rozumu, predurčené zhora a prirodzené.

V slovansko-arijských rodových klanoch boli vyššou kastou (ochrancovia takých vedomostí) volchvovia, t.z. zasvätení do tajomstiev svetového poriadku a majúci funkčné kanály s pripojením na vyšší rozum.

Konflikty potomkov Hyperborey a Atlandíty viedli k boj o právo na prioritné ovládanie poznatkov získaných zhora a vplyv na ostatných sebe podobných. Preto v dôsledku utajenia tohto poznania pred "nezasvätenými" začala následne veľká časť ľudstva strácať schopnosť prístupu ku kanálom vesmírneho informačného poľa a harmonického spolužitia prírody a človeka. Ochrancovia týchto vedomostí ich začali odovzdávať z generácie na generáciu len ohraničenému okruhu ľudí a používali ich na ovládanie pozemských procesov a rozšírenie sfér vplyvu na druhých ľudí. Hoci podľa genetických kódov až do súčasnosti sa prejavujú u niektorých ľudí rôzne nezvyklé schopnosti, pri ktorých sa veda ocitá v slepej uličke.

Spoločenstvo bojovníkov alebo ochráncov svojho rodu sa najviac priblížilo poznaniu procesov fungovania tohoto sveta tak ako ho chápali ruskí volchvovia, mali schopnosti prechádzať do druhých svetov, rozmerov, pôsobiť na vedomie okolitých ľudí, meniť u seba a u druhých ľudí stavy, ovládať divé zvieratá aby útočili na nepriateľa, pracovať so svojím organizmom šikovnejšie ako súčasný jogíni, o čom svedčia starodávne rukopisy a manuskripty.

Časť tohto spoločenstva bojovníkov, ktorí zasvätili svoj život bojovým umeniam a bojovému výcviku, odovzdávali odborné zručnosti a vedomosti tiež z pokolenia na pokolenie, čo formovalo v priebehu vekov genetické kódy. Obsadzujúc nové najvhodnejšie miesta (v dolinách veľkých riek) na život, slobodní a nezávislí potomkovia slovansko-árijských rodov a zakladatelia indoeurópskej skupiny sa už v prvých storočiach novej éry volali kazakmi

KAZAK (k - Az - Ak) idúci k Az (počiatok počiatku) - Ak (biely, svetlý, prinášajúci svetlo) vojak, vojak svetla.

Profesionálny vojaci,s genetickými kódmi, ktoré boli do nich vložené a ktorí majú vyššie uvedené schopnosti sa volali kozáci charakternici. Schopnosť riadiť stúpajúce a klesajúce prúdy energií Zeme a Vesmíru, sústrediť ich do seba a používať dala charakternikovi príležitosť niekoľkonásobne zvýšiť svoj fyzický potenciál (a tým byť nezraniteľný) a možnosť aby pôsobil komplexne na nepriateľa aj na diaľku.

CHARA - energetické centrum človeka

CHA - stúpajúci prúd energie Zeme

RA - klesajúci prúd energie Vesmíru

Bojovník ovládajúci centrum CHARA je charakternik. Umenie vidieť so zavretými očami, počuť so zapchatými ušami, cítiť chrbtom protivníka, zmiznúť pred jeho očami, neutralizovať protivníka pomocou vypnutia jeho energetického systému alebo vedomia, zmeniť v sebe rytmus času a mnohé iné veci poslúžilo tomu, že sa vytvorili legendy a eposy o odvahe a neporaziteľnosti kozákov.

Napriek tomu, že počas dlhých storočí zbierania vedomostí boli mnohé z nich stratené, týchto potomkov kozákov je možné stretnúť i v dnešných časoch. Genetická pamäť a hlboké staroslovanské korene pokračujú v rodení ochráncov Svätej Rusi. Zvuk "CHa" ide z najspodnejšej časti trupu (neviem, ako to správnejšie napísať), "Ra" ide z hrudníka. Vysloviac "CHaRa" vytvárame zvukové vibrácie v strede, v mieste slnečného spletenca. Charakterník, vysloviac toto spojenie zvukov (reálne alebo len pre seba), akokeby sám seba aktivoval do bojového režimu.

Po obrade menorečenia pristupovali k profesionálnej príprave vojaka, bojovníka-kozáka, ktorá sa začínala tréningom jeho pohľadu (pozri opísnie pohľadu Razina u historika Saveljeva). Ako výsledok takého tréningu charakternik mal mať schopnosť vylučovať silu pohľadom, napr.pohľadom pohnúť predmet alebo prerezať niť (pozri N. Kulagina). Potom jeho mentor, väčšinou to bol jeho rodný dedo, nastavoval kozákovi schopnosti predstáv cez všetky zmyslové orgány. Vizuálnu predstavivosť, sluchovú prestavivosť, taktilné predstavy, chuťové predstavy apod. V priebehu ďalších tréningov sa do budúceho charakternika vkladala kvalita, aby používal silu len v mene dobra. Potom sa kozák učil pociťovať v sebe prúdenie sily v rôznych častiach tela, v rukách, nohách, v hlave apod. Také tréningy sa robili väčšinou na prázdny žalúdok, keďže hladovanie výrazne zvyšuje celkovú citlivosť organizmu.

Protichodný k tomuto je aktívny tranz, alebo ako ho volali kozáci, stav CHARA (CHA - pozitívne, Ra znamená svetlo, to je pozitívne osvietenie). Stav "Chara" namiesto pasívneho pribrzdenia a ospalosti (ako v hypnóze) spôsobuje okamžitú aktiváciu väčšiny psycho-fyziologických mechanizmov. Na rozdiel od hypnózy, technika vchádzania do neho je okamžitá.

Toto umenie okamžitého prechodu do najvyššieho stavu osvietenia sa musel mladý kozák naučiť. Prvotný prechod od v bežnom stave dominantného vedomia identity duše na vyššiu úroveň identity svojho ducha (vyššieho "JA",) uskutočňoval žiak s pomocou učiteľa a nazýval sa " pripojenie charakternika k nebu ". Tento postup bol rituálny a bol jedným z iniciácií. Na začiatku bola pozornosť žiaka maximálne sústredená na čokoľvek, zvyčajne na srdce, ktoré malo pritiahnuť myseľ (keďže srdce je sídlom duchovného vedomia tak "myseľ" je zameraná na srdce, na pravej polovici). Pozornosťje potom rozptýlená, v dôsledku toho sa vedomie duše akoby roztvára (dochádza k pribrzdeniu ľavej mozgovej hemisféry, to znamená, že najskôr sa vedomie zužuje, potom sa pozornosť zameriava na akýkoľvek cit alebo emóciu a centrum vnímania prechádza do pravej hemisféry). Zostáva len vedomie tela (fáza bežnej hypnózy, keď "ja" duše zmizne a telu, "dôverčivému mladšiemu bratovi" môže byť vnútená akákoľvek predstava. Táto technika je dobrá: na liečbu, predvádzanie sa, zombie atď. Ale v bitke charakternik potrebuje niečo iné, preto proces pokračuje. Ďalej sa zastavia ako procesy myslenia tak aj vnímanie vonkajšieho a vnútorného prostredia. Potom sa okamžite vypínajú všetky emocionálne, psychické procesy. A v tomto okamihu nasleduje prenos vedomia žiaka na inú, vyššiu úroveň jeho "ja", do ktorej sa tiež spája "ja" jeho duše a tela (dochádza k syntéze). Teraz je "ja" žiaka posilnené, mozog sa zapína a vedomie začne fungovať v novom, teraz už pracovnom režime, ale na inej úrovni. Tým sa dosiahne počiatočný vstup do stavu "Chara". A v budúcnosti žiak vstupuje do neho nezávisle a okamžite na to používa tajné meno svojho vyššieho "ja".

Skúsenosť v trénovaní vchádzania do stavu Chara dovoľuje nadobudnúť schopnosti okamžitého vchádzania do tohto stavu pri ľubovoľnej polohe tela, v akomkoľvek aj nazložitejšom pohybe , pri ľubovolnej zložitej činnosti, napr. za jazdy na koni, v skoku. Môže byť človek vo výkone akejkoľvek práce a vojde do stavu Chara. V takom prípade sa veľmi výrazne zvyšujú profesionálne kvality toho kozáka-charakternika. Vnímanie vonkajšieho prostredia prichádza ako neustále prúdenie intuitívneho nadvedomia, vnútorné a vonkajšie prostredie sa vníma priamo, bez sprostredkovateľov. Nie je kontrola a nie je ani analýza. Okamžite sa vyhodnocujú všetky psychické procesy, ktoré voláme vedomé, zastavuje sa, prípadne sa reguluje čas. To znamená, je to plné precítenie, alebo prerodenie obyčajnej osobnosti, obyčajnej duše do Ja svojho ducha. Prakticky pozorujeme proces premiestnenia centra vedomia svojho Ja do absolútne nového tela, novej osobnosti a hlavne do novej psychologickej, biologickej, energetickej situácie. To znamená na tejto úrovni charakternik už nemá len extrémne silné pociťovania ale môže situáciu aj meniť, rozťahovať čas, pracovať s priestorom a pod. Všetky tieto vymenované získania sily sa spĺňali žiakmi vo veku od 12. do 21. roku. Po 21. roku prichádzalo k záverečnému obradu rituálneho posvätenia za vojaka-charakternika. Na začiatku volchv previedol vedomie mladých kozákov do sveta Navi, robiac na nich špeciálny obrad vchádzania do iného sveta. Tých, čo boli skúšaní ukladal na zem, nesmel s nimi nik rozprávať okrem volchvov, ktorí robili rituál. Po rozhovore s bývalými predkami hrdinami sa ich vedomie vracalo nazad do sveta Javi. Potom sa nad posvätným ohňom posvätili vojenské ochranné predmety a vojenské zbrane. Potom budúci charakternici boli nútení sa podrobiť štyrom skúškam. Volchv ich po jednom dvíhal zo zeme a viedol k ohnivej rieke, cestičke z rozpálených uhlíkov so šírkou 5-6 metrov. Bolo ju treba prejsť nie veľmi rýchlym krokom.

Druhá skúška spočívala v tom, že budúci charakternik musel so zaviazanými očami prísť po dub alebo po rodový stĺp (použíjúc fenomén jasnovidenia).

Tretia skúška bola previerkou bojovníkovej dôvtipnosti a umenia riešiť zložité úlohy, napr. hádať hlavolamy.

Na poslednej skúške musel charakternik v určitom časovom úseku ujsť prenasledovateľom, schovať sa v lese alebo vo vysokej tráve, potom prejsť popri strážnych a dostať sa k svätému dubu (odvádzajúc ostatným oči), dotknúť sa rukou lístia tohto duba.

Len po týchto skúškach sa človek mohol rátať za skutočného vojaka Perúna, za kozáka charakternika. Po skúškach bolo stretnutie, kde sa spomínalo na všetkých kozákov, ktorí padli v bojoch.

Ďalej bol už novovymenovaný kozák charakternik nútený sám si udržiavať svoju silu a umenie. A pretože svalový tonus určuje náladu človeka, bolo nevyhnutné každý deň nie menej ako 2-3 hodiny robiť fyzický typ tréningu, ktorý bol pozitívne emocionálne zafarbený. Tak isto bolo nutné každý deň pracovať so svojim mozgom, t.j. byť nie menej ako hodinu v hlbokom tranze (v stave Chara). Charakternik do konca života každodenne nie menej ako 4-6 hodín venoval svojim profesionálnym špeciálnym tréningom. Rovnako ako v prípade nútenej prestávky v pribehu 10 dní prichádza k strate športovej formy, charakternik strácal svoje schopnosti a musel začínať odznova. Vždy sa spoliehal aj na pomoc svojich bohov a predkov a bol si vždy absolútne istý, že táto pomoc mu bude poskytnutá.