Chara 3 časť

Chara 3: Lykantropia Ďalšou udiviteľnou osobitosťou charakterníkov bola aj schopnosť k lykantropii - lykantropia je premena človeka na zviera, najčastejšie na vlka. V slovanských zemiach má hlboké korene. Najdávnejšie spomienky o nej sa zachovali u Herodota, 5. storočie pred našim letopočtom. V jeho preslávenej histórii, kde sa v knihe 4.  opisujú zvyky skítskeho národa Nevrov, ktorí boli schopní meniť sa na vlkov. Rozprávanie Herodota sa po viac ako dvoch tisícročiach sa spája s mnohočíselnými etnografickými údajmi o vlkodlakoch, o správach, že existovali na Ukrajine až do nedávneho času. Celkovo aj kult vlka pri indo-európskych národoch je starobilý a zložitý a  je priamo  spojený s vojenskými funkciami. Patrónom vlkov u slovanov sa bral sv. Egorij (Grigory, Juraj), ktorý zamenil v panteóne bohov Perúna. V" pohanských" časoch bol obraz hromo-bíjcu sprevádzaný 2 vlkmi, ktoré sa považovali  za jeho psov. S kultom vlka je podľa všetkého spojené aj umenie veštcov, ktorí pomocou osobitých zrkadiel vidia na niekoľko veŕst okolo seba a mohli vidieť aj nepriateľské úmysli. S liečiteľmi spája charakterníkov vedomosť o rôznych čarovných bylinách - trávy, ktoré trhajú alebo odoberajú reťaze a otvárajú zámky. Nečuj trávy pomáhajú nájsť poklady, čaklun (čarodejnícke) trávy pomáhajú byť nezraniteľným v boji. Ten, ktorý bol učený musel učiniť nie jednoduché rozhodnutie, či chce ísť na cestu charakterníka pretože, keď sa raz na túto cestu dostane, nie je odtiaľ už návratu a to nie je strašenie ale realita. Realita, ktorá až vyráža dych. 

Golubemkov .V.