Aj o vedomí č 2
Para zapĺňa celý vesmír a má takú vlastnosť, ako každé prostredie (voda, vzduch )- má nejaké vlastnosti, ktoré sú všeobecné, napríklad tekutosť , ale Para má vlastnosť odrážať ( odzrkadľovať) v sebe celý svet , a zachovávať v sebe vo forme odpečiatkov. Čo sú to tie odpečiatky v pare ? Sú to obrazy a obrazy sú vedomosti. To znamená, že Para sa napĺňa vedomosťami ( znánia) Para so -znániem ( soznanie - teda vedomie v ruštine ). Vedomie je vlastne tá para plná odpečiatkov a obrazov nič iné tam nie je . Takže keď sa dieťa narodí , prichádza čisté, čistý list v tej chvíli nemá pamäť , para je čistá . Natoľko nemá pamäť , že nemôže hovoriť len telo sa živelne pohybuje. Prichádzaš tak čistý že ani oči nevieš zaostriť, aj na to potrebuješ čas,od niekoľkých dní do niekoľkých mesiacov v závislosti od aký si rýchly . Začínaš si osvojovať túto Zem, na ktorú si sa dostal. Sú také rozhovory , že si niekto na niečo spomenul, samozrejme aj mne sa to stalo , že som si spomenul na niečo, čo má tak vystrašilo túto tému ( jemnohotný svet, ezoteriku) uzavrel na 15-20 rokov . Áno stáva sa , keď zaspí telo , ( mi nikdy nespíme) tak duša prechádza do sveta snov aby mohla vystúpiť z tela, z toho pre ňu "väzenia" . V národnej kultúre to videli tak , že akoby vtáčik vletel do " hrudnej klietky" dvere sa zabuchli a duša zostala uväznená . Je to taký predpoklad , skúste ho preveriť , ja som to preveroval v praxi, časom sa to začalo stavať viditeľným , a odtiaľ sa mnoho toho rodí a ďalej rozvíja. To je jeden predpoklad , že vedomie je para , v ktorej žije duša a je naplnená obrazmi . Vnemy, ktoré prichádzajú zo sveta v ktorom žijeme sa odrážajú (otlačia) a všetky tam ostanú. Aj na duši niečo ostáva, ale keďže je maličká, na nej ostávajú iba vnemy, pri prechode, alebo pred smrťou, alebo to čo duša vidí v inom svete. Mi žijeme tu, ale duša žije súčastne aj vo svete vedomia, osobnosť žije vo svete sociálnom. V tej jeho časti, ktorú si si ty vybral na komunikáciu. Vyberáš si ten svet sám. Napríklad ťa vyhodia v tajge, tak sa začneš meniť zabudneš na zdvorilosť, dobré správanie, tvoj rozum okamžite začína ťa meniť, staneš sa iným človekom, ty musíš prežiť, a prežiť musíš v podmienkach divej prírody. Teda keď sa nachádzame v sociálnom prostredí sme trochu iný, štylizujeme sa určitým spôsobom, máme určitý obraz o sebe, ktorý si obliekame na seba , ako košeľu, alebo skafander . Ktorého sa nevieme zbaviť a s ktorým sa stotožňujeme to je jeden z našich problémov. Je to aj naše prekliatie, pretože súčastne môžeme svojim vnímaním niekde vojsť, čo je výborne ale keď sa s ňou stotožňujeme je to prekliatie, pretože potom musíš dlhodobo bojovať , aby si pochopil že to nie si ty, že ty si iný, oveľa väčší , začať sa presviedčať aby si sa mohol meniť. My sme naozaj úplne iný.
Trochu teda k vedomiu, ja stále otváram takéto nové časti, nové témy, aby sa vytvoril obraz , v ktorom by bolo viditeľné "vedomie" kde sa nachádza , ako sa ho dotknúť, ako ho vidieť? Podľa mňa pascu je možné otvoriť len keď sa nachádzame nad ňou a vidíme ju z nadhľadu. Ak chceme spoznať čo je vedomie , musíme pozerať širšie, aby sme videli, kde je uložené v tejto mozaike. Keď uvidíš celkový obraz , vtedy si môžeš vydýchnuť a povedať , že si pochopil. Ako vidíme duša žije v svojom prostredí v svojom svete a keď prichádza sem potrebuje telo aby mohla robiť nejaké materiálne úlohy, stavať domy a iné vecí, získavať vnemy z " prekrásneho" zo stretnutia s dobrom a zlom , pochopiť čo je dobro, zlo riešiť nejaké životné otázky, toto všetko nám dovoľuje naše telo, ono je pre nás pascou, lebo utiecť z neho nevieme a súčastne je aj ohraničenim a celý svet je ohraničenim a keďže si ohraničený musíš sa začať vrtieť, krútiť a rozmýšľať , musíš riešiť úlohy. Dávnejšie sa hovorilo ,že bohovia prichádzali na zem v určitom prevteleni. Prečo sem prichádzali ? Keď si Boh si " Absolut" ty sa nemôžeš zmeniť, vytvoril si svet , ale vytvoríš si pre seba určité podmienky , dostaneš sa do bežného tela , napríklad. Zbavíš sa nejakých " božských vlastností" tu potom musíš pracovať na sebe , preto prichádzali do týchto tiel a tohto prevtelenia, aby sa zmenili. Toto je mytologia , kto vie ako to bolo, kto to preverí , ako hovorili starci choď a sám sa ich opýtaj
A.Gudkov časť prednášky