Môj pohľad na RBU-časť 6 -Trocha o Žive

02.06.2020

Je to pomerne často spomínané slovo, pre tých, čo robia Rbu alebo sa zaoberajú v širšom zmysle slovanskou tematikou. Ponímanie Živy v rôznych miestach je rôzne, tak si najskôr spravíme poriadok v "pojmológii" :). Na území Ruska je Živa ponímaná ako spodné "energetické centrum", ktoré sa na území východnejšie, napr. Ukrajiny, volá nižnyj kotol, spodný kotol a Živou sa rozumie celková energetika. To len tak v rýchlosti a v skratke. Mázikovia volali túto časť zase vichtora od slova víchor teda vír, zavírenie.Národy na našom území vnímali u človeka viacej duší, dve alebo aj tri. Zatiaľ spomenieme dve, ale ak máte čas, prečítajte si napríklad Platóna. Prvá je naša "nesmrteľná duša", ktorá sa prevteľuje a po našej smrti, ako si my meníme šaty, ona môže prejsť do iného tela, teda narodiť sa v inom tele. Tak aspoň verili ľudia, kým neprišla technická revolúcia a nenahradila ich dušu "psychikou" a elektrickými impulzmi v nervových vláknach. Kým sme nezačali žiť v inom svete, vo svete vedy, techniky a možnosti intelektu. Preto aj pre ľudí tohto názoru bude tento článok stratou času a je potrebné si nájsť užitočnejšie zábavy :).Táto duša je našou "hlavnou" súčasťou, ona sa sem prevtelila, aby v materiálnom svete, v materiálnom tele, získala nejaké skúsenosti a naučila sa nejaké úlohy pre svoj rozvoj. Svet, v ktorom žila predtým je svetom kde nemala ohraničenia, pohybovala sa obrovskou rýchlosťou bez materiálnych obmedzení a prekážok - a zrazu telo, s ktorým nevie narábať, nevie ho pohnúť, všetko sa musí učiť vďaka nárazom na vonkajšie pevné prostredie, vďaka úderom, horúcim, chladným, bolestivým, ostrým atď. vplyvom sa učí o okolitom svete a začína si cez "bolesť" vytvárať schopnosť tu žiť a pohybovať sa tak aby nezabila svoje materiálne telo, aby ho nezabila predčasne ešte pred tým než môže nájsť a splniť tie úlohy, kvôli ktorým sem prišla, tzv. "skumu".Miesto prebývania nesmrteľnej duše sa ukladá do hrudného koša . Niekde do stredu hrude, do oblasti " duchovného srdca" .Aby telo ostalo živé, podľa možností zdravé a silné, máme ďalšiu "dušu", tzv. živú dušu, životnú dušu, Živu. Živa je strážkyňa tela, bojuje za zachovanie života, dáva jednu z foriem sily, ktoré boli známe medzi slovanmi. Každý ju má, niekto silnejšiu niekto slabšiu. Vznikla pri spojení "síl" našich rodičov ako prvá iskra. Máme ju, len si nie sme vedomí jej činnosti. Keď nás niečo bolí, to živa nám dáva vedieť, že sa môže poškodiť telo. Každý pozná príhody, keď matka zdvihne auto, ktoré privalilo jej syna alebo ďalšie príklady, keď obyčajný človek ukáže neuveriteľnú silu aby prežil, to všetko je činnosť Živy. Ľudia v minulosti pochopili túto jej vlastnosť a snažili sa hlavne bojovníci, aby ju dokázali precítiť a uvedomiť si ju a aby dokázali jej silu pomaly preniesť do cvicenia, práce a hlavne keď bolo treba do boja. V Číne dan tien, v Japonsku hara, zrejme v každej kultúre, ktorá vnímala našu jemnejšiu stavbu vytvorili spôsoby práce s ňou . Nepatrí medzi ľahko dosiahnuteľné umenie, práca s ňou je väčšinou podmienená dlhotrvajúcou každodennou prácou, viaže sa s ňou aj pojem jedného z vnútorných ohňov, u mázikov ho volali dulič. Vnútorný oheň sa musí udržiavať dlhodobo aby zosilnel a priniesol zmeny, ktoré je schopný podporiť. Vôbec, pocítenie môže trvať od 3-8 rokov, a to je začiatok. Potom sa pracuje na tom aby získala silu v pohybe a aby v ňom bola prítomná, to sú tisíce opakovaní väčšinou jednoduchých pohybov, ktoré pomaly získavajú silu, mohlo ísť o cvičenie, ale často to bola práca, kosenie, v Číne navíjanie hodvábneho vlákna, pri bojovníkoch techniky boja. Keď už samotné telo uniesla a bola dostatočne silná tak jej pridali prekážky, v lesoch brvienko rôznych typov, v stepiach kamene, najprv ľahšie potom väčšie, často okrúhleho tvaru, rôzne studené zbrane, prípadne ťažšie pracovné náradie. Na rozdiel od svalov a fyzickej sily jej sila nie je ohraničená, teda aspoň nie bežnými našimi hranicami. Hodiny a hodiny drilu sa u takých ľudí vracajú "neuveriteľnou " kvalitou ich pohybu a sily, ale sú aj dostatočne zriedkavé. K nám sa väčšinou dostali rôzne metodiky práce s ňou z východu, z Číny, z Japonska, až neskôr kozácke a iné z našich krajov. Treba ešte uviesť, že zosilnenie samotnej "Živy," bez práce s tzv. cítiacou dušou môže znamenať len vytvorenie jedinca s extrémne zosilnenými "zvieracími " vlastnosťami bez morálnych, emočných vlastností ozajstného človeka. Najbližšie uvediem nejaké cvičenia na pocítenie Živy, uvidíme či budú pre niekoho osožné.